Ochrana ľudských práv na medzinárodnej úrovni

1. Môže sa občan domáhať ochrany ľudských práv aj na medzinárodnej úrovni?

Po skončení druhej svetovej vojny vznikli v dôsledku nových pohľadov na hodnotu života, zdravia a slobôd aj na medzinárodnej úrovni viaceré mechanizmy kontrolujúce dodržiavanie ľudských práv. Najznámejšie sú dva takéto kontrolné mechanizmy. Jeden v rámci Organizácie spojených národov a druhý ako súčasť Rady Európy. Najúčinnejší je však systém, ktorý sa vyvinul v Rade Európy. Slovenská republika je členom Rady Európy od júna 1993. Tým, že Slovensko pristúpilo k základnému dokumentu Rady Európy, k Európskemu dohovoru o ľudských právach (ďalej len Európsky dohovor), majú slovenskí občania právo obracať sa so svojimi sťažnosťami aj na túto organizáciu.

2. Čo môže občan napadnúť vo svojej sťažnosti zaslanej do Rady Európy?

Občan sa môže sťažovať, že SR prostredníctvom svojich orgánov, ako je napr. súd alebo iný štátny orgán porušila niektoré z jeho ľudských práv a základných slobôd garantovaných Európskym dohovorom. Európsky dohovor chráni celý rad práv a slobôd občianskeho a politického charakteru. ide v podstate o tie isté ľudské práva a základné slobody, ktoré môžeme nájsť v Ústave SR. Cieľom Európskeho dohovoru však nie je nahrádzať ochranu ľudských práv na vnútroštátnej úrovni. Je iba doplnkom tejto ochrany.

3. Aké základné podmienky musia byť splnené, aby sa občan mohol obrátiť na Radu Európy?

Občan sa najskôr musí domáhať ochrany svojho ľudského práva najprv doma, a to spôsobom uvedeným v prvej časti. Musí vyčerpať všetky vnútroštátne prostriedky ochrany, ktoré má k dispozícii. Slovenské orgány musia rozhodnúť o jeho sťažnosti s konečnou platnosťou. Až potom môže zaslať svoju sťažnosť do Rady Európy. Musí tak však urobiť v lehote 6 mesiacov od konečného rozhodnutia vnútroštátneho orgánu. Sťažnosťou môže napadnúť iba štát, a domáhať sa ochrany iba toho ľudského práva, ktoré garantuje Európsky dohovor. Ak nebudú splnené tieto najzákladnejšie podmienky, orgány Rady Európy označia sťažnosť za neprijateľnú.

4. Ktoré orgány v Rade Európy rozhodujú o týchto sťažnostiach?

Podľa Európskeho dohovoru rozhodujú o týchto sťažnostiach s konečnou platnosťou Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len Európsky súd) a Výbor ministrov Rady Európy (Ďalej len Výbor ministrov).

Podané sťažnosti však najskôr prešetruje Európska komisia pre ľudské práva (ďalej len Európska komisia), ktorá sa snaží dosiahnuť vyriešenie sporu medzi občanom a ním žalovaným štátom priateľskou dohodou. Ak sa Európskej komisii nepodarí dosiahnuť takúto dohodu, môže spor predložiť na rozhodnutie Európskemu súdu. V prípade, že to neurobí, rozhodne o sťažnosti výbor ministrov.

5. Ako postupuje Európska komisia, keď jej občan pošle sťažnosť proti porušeniu svojho práva?

Európska komisia predovšetkým skúma, či sťažnosť spĺňa základné podmienky. Viac ako 90% všetkých zaslaných sťažností je odmietnutých práve preto, že tieto podmienky nespĺňajú. Rozhodnutie Európskej komisie o odmietnutí sťažnosti je konečné a nemožno ho napadnúť žiadnym opravným prostriedkom. Ak je všetko v poriadku, Európska komisia nadviaže kontakt so spornými stranami a vykonáva dôkazy. Vždy sa snaží dosiahnuť dohodu sporných strán. táto môže spočívať napríklad vo vyplatení peňažnej satisfakcie poškodenému. ak k dohode nedôjde, Európska komisia vypracuje správu, v ktorej vyjadrí svoj názor na to, či napadnutý štát naozaj porušil ľudské právo garantované Európskym dohovorom. V tomto štádiu je správa dôverná a nedoručuje sa sťažovateľovi ani jeho právnikovi. Obsah správy sa dozvie iba napadnutý štát a výbor ministrov ako najvyšší rozhodovací orgán Rady Európy.

6. Kedy rozhoduje o sťažnosti Európsky súd?

Európsky súd nerozhoduje vždy. Iba vtedy, ak mu spor predloží Európska komisia alebo ktorýkoľvek dotknutý štát. Podľa prijatého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru môže tak, po označení sťažnosti v Európskej komisii za prijateľnú, urobiť priamo aj občan. Spor sa však musí predložiť Európskemu súdu do troch mesiacov po tom, čo Európska komisia pošle svoju správu výboru ministrov. rozhodnutie Európskeho súdu je konečné a nemožno ho nijako napadnúť. Ak Európsky súd rozhodne v prospech sťažovateľa, rozhodnutie je pre napadnutý štát záväzné a štát ho musí splniť. Rozhodnutie môže mať rozličný obsah. Ak ale štát porušil ľudské právo jedného zo svojich občanov, Európsky súd môže nariadiť, aby štát vyplatil obeti primerané odškodné.

7. Kedy rozhoduje o sťažnosti výbor ministrov?

Ak sa spor nepredloží na rozhodnutie Európskemu súdu, rozhoduje o sťažnosti Výbor ministrov, a to na základe správy, ktorú mu predložila Európska komisia. Výbor ministrov tiež môže nariadiť odškodnenie obeti. Rozhodnutie výboru ministrov je konečné a pre daný štát záväzné.

8.

Aké sťažnosti sa najčastejšie riešia na medzinárodnej úrovni?

Európska komisia a Európsky súd sa najčastejšie zaoberajú sťažnosťami, v ktorých individuálne osoby namietajú, že štát porušil ich právo na súdnu ochranu v občianskych veciach, právo na slobodu rozhodnutiami o väzbe alebo zadržaní, že vnútroštátne súdne konanie trvalo neprimerane dlhú dobu apod. Do roku 1994 došli na Európsku komisiu a Európsky súd sťažnosti dotýkajúce sa okolo 350 okruhov problémov spojených s ľudskými právami. Európska komisia inak ročne obdrží okolo 5000 sťažností a oznámení.

9. Ako podať sťažnosť proti porušeniu ľudských práv na Európsku komisiu?

Forma, ako treba podať sťažnosť, nie je predpísaná. Európska komisia už obdržala oznámenie napísané na pohľadnici. Občan môže sťažnosť napísať po Slovensky, pretože SR je členským štátom Rady Európy. Aj v ďalšom konaní môže sťažovateľ používať slovenský jazyk. Sťažnosť však musí spĺňať základné podmienky a nemôže byť anonymná. S konaním pred Európskou komisiou a Európskym súdom nie sú spojené žiadne poplatky. Občan znáša iba náklady spojené s poštovným. Rovnako, ako v iných druhoch súdneho konania, aj konaní pred Európskou komisiu a Európskym súdom má sťažovateľ právo na právnu pomoc.
Adresa, na ktorú možno sťažnosť zaslať, je:
European Commission of Human Rights
Council of Europe
BP 431 R6
670 06 Strasbourg Cedex
France.

Zdroje:

Svák, J. - Fico, R.: Ako postupovať v prípade porušenia ľudských práv? Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Bratislava 1994 -