1. Čo sú ľudské práva a slobody?

Ľudské práva a slobody sú pevne spojené so životom každého človeka. Každý človek sa s nimi rodí a s nimi aj umiera. Patrí k nim napríklad právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, slobodu pohybu, prejavu, svedomia. Ich rozsah je vymedzený v zhode so stupňom vývoja v spoločnosti, a to v jej základnej právnej norme - ústave.

2. Kde sú vymedzené práva a slobody, ktoré má občan SR garantované?

Základné práva a slobody občanov SR sú vymedzené v Ústave Slovenskej republiky, ktorá je od 1. 9. 1992 jej základným zákonom. V rozpore s Ústavou nemôže byť prijatý žiadny zákon, ani iný právny predpis.
Ďalšie okruhy ľudských práv a slobôd, ktoré má človek k dispozícii vymedzujú medzinárodné dokumenty. Pravda, nejde o všetky medzinárodné dokumenty, ale len o tie, ktoré súčasne spĺňajú nasledovné podmienky:
1. sú zmluvami
2. obsahujú ľudské práva a základné slobody
3. rozsah týchto ľudských práv a základných slobôd je väčší, ako je v Ústave SR
4. boli ratifikované
5. boli vyhlásené spôsobom ustanoveným v zákone

3. Aká je hodnota týchto ľudských práv a slobôd v závislosti od ich praktickej realizácie?

Hodnota ľudských práv je merateľná štátom zaručeným systémom štátnych orgánov, ktorých hlavnou úlohou je ochrana ľudských práv. Tu majú kľúčovú úlohu súdy, a to predovšetkým správne a ústavné súdnictvo. Druhým nevyhnutným predpokladom ich reálneho uplatňovania je vedomosť občana, akým spôsobom môže svoje porušené ľudské právo, či základnú slobodu napraviť. Aký postup má zvoliť a na aký štátny orgán sa má obrátiť, keď sa domnieva, že jeho ľudské práva boli obmedzené alebo porušené.

4. Kto môže porušiť základné ľudské práva?

V zásade ich môže porušiť vo vzťahu k občanovi iný občan alebo štátny orgán, pričom, ku skutočnému porušeniu ľudských práv dôjde len v prípade, ak tieto práva poruší štátny orgán, pretože ľudské práva sú predovšetkým určené na ochranu človeka pred štátnou mocou.

5. Ako môže štátny orgán porušiť alebo ohroziť ľudské práva?

Môže ísť o porušenie ľudských práv pri tvorbe zákonov a iných predpisov, alebo o porušenie týchto práv pri vydávaní konkrétnych rozhodnutí, ktoré sa nazýva aplikáciou práva.

6. Čo môže urobiť občan, ak parlament prijme napríklad zákon obmedzujúci nad rámec ústavy jeho ľudské práva a slobody?

Tu je rozhodujúce, kto má v našom štáte možnosť napraviť takýto zákon.

Môže to urobiť iba Národná rada Slovenskej republiky prijatím nového zákona, alebo Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci kontroly ústavnosti. V oboch prípadoch však občan sám nemá možnosť obrátiť sa na túto inštitúciu so žiadosťou o nápravu. Občan nemá ani zákonodarnú iniciatívu a nemôže ani podať návrh na preskúmanie ústavnosti zákonov na Ústavný súd SR. Toto právo má iba prezident, vláda, súd, generálny prokurátor alebo najmenej jedna pätina poslancov Národnej rady SR. Občan má teda jedinú možnosť, a to, obrátiť sa na tieto orgány, pričom najprirodzenejšie je, že sa obráti na poslancov. Poslanec síce ústavne nezodpovedá svojim voličom, ale jeho politická ambícia byť opätovne zvolený, ho núti hľadať východiská.

7. Čo môže urobiť občan, ak sa porušilo jeho ľudské právo alebo sloboda konkrétnym rozhodnutím orgánu štátnej správy, vychádzajúcim z právneho predpisu, ktorý je v rozpore s ľudskými právami a slobodami?

V tomto prípade sa občan môže obrátiť priamo na Ústavný súd SR, ak sú splnené tieto podmienky:

1. Musí existovať právoplatné rozhodnutie niektorého ústredného orgánu štátnej správy, alebo miestneho orgánu štátnej správy (napríklad obecného úradu) alebo územnej samosprávy (napríklad obecného zastupiteľstva), ktorým boli porušené základné práva a slobody občanov.
2. O ochrane týchto práv a slobôd nie je kompetentný rozhodovať iný súd. Práve táto podmienka značne obmedzuje počet prípadov, na ktoré sa vzťahuje právo ústavného súdu. Od 1. januára 1992 bolo totiž u nás zavedené právne súdnictvo. Zásadou správneho súdnictva je, že o všetkých porušeniach ústavy a zákonov (vrátane častí týkajúcich sa základných ľudských práv a slobôd) rozhoduje správny súd a len v zákone č. 519/1991 Zb. stanovených výnimkách je daná právomoc Ústavného súdu. Správne súdnictvo vykonávajú všeobecné súdy: okresné, krajské, (Mestský súd v Bratislave) a Najvyšší súd SR.
3. Občan - sťažovateľ už vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje, t. j. opravné prostriedky v rámci správneho konania.

8. Ako má vyzerať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky?

Tento návrh sa nazýva ústavná sťažnosť a musí obsahovať všeobecné i špeciálne náležitosti. K všeobecným patrí to, že návrh musí byť podaný písomne na adresu: Ústavný súd slovenskej republiky, Hlavná ul. č. 72, Košice a musí obsahovať
- akej veci sa týka,
- kto ho podáva,
- akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
- odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Osobitosťou je, že návrh musí ešte obsahovať základné práva a slobody, ktoré boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené a akým konaním k tomuto porušeniu došlo. K sťažnosti je potrebné pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia.

9. Čo sa stane, ak Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnej sťažnosti vyhovie?

Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, vysloví v náleze, ktoré základné právo alebo sloboda a aké ustanovenia ústavy boli porušené a akým konaním k tomuto porušeniu došlo a napadnuté rozhodnutie zruší. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné. Treba upozorniť, že ak by bola ústavná sťažnosť odmietnutá pre neprístupnosť alebo zjavnú neopodstatnenosť, môže senát ústavného súdu uložiť sťažovateľovi poplatok až do výšky 5000,- Sk. Preto by občania mali využívať radšej služby právnej pomoci (advokáta alebo komerčného právnika) a na ústavný súd sa obracať s ich pomocou.

10. S akými problémami sa občania najčastejšie obracajú na Ústavný súd Slovenskej republiky?

Občania pomerne často využívajú svoje oprávnenie podľa článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a dávajú podnet na začatie konania, v ktorom namietajú porušenie svojich práv. Nejde tu o ústavné sťažnosti, a preto ústavný súd v týchto prípadoch nemá oprávnenie zrušiť rozhodnutie, ktoré ako porušujúce základné ľudské práva a slobody občan namietal. Môže len vysloviť, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd došlo. Pre občana má takéto rozhodnutie len satisfakčný význam. Všeobecne však môže pôsobiť prevenčne. Napríklad, ak občan namietal porušenie svojho práva na obhajobu v konaní pred všeobecným súdom a Ústavný súd SR túto jeho námietku uznal, môže len vyhlásiť, že právo občana bolo porušené, ale rozsudok všeobecného súdu zrušiť nemôže. Všeobecný súd však v budúcnosti pri prejednávaní iných podobných prípadov bude iste brať do úvahy existenciu takéhoto rozhodnutia ústavného súdu a vyvaruje sa prípadného podobného protiústavného konania.

11. Kedy sa môže občan obrátiť na správny súd, a na ktorý?

Rozhodujúcim vnútroštátnym orgánom, ktorý zabezpečuje ochranu základných ľudských práv a slobôd porušovaných rozhodnutiami orgánov štátnej správy je teda správny súd.
Občan sa môže obrátiť na správny súd, ak sa domnieva, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím správneho orgánu. Vtedy môže požiadať, aby súd preskúmal zákonnosť tohoto rozhodnutia. Návrhy (žaloby) sa podávajú v zásade na krajský súd, kde sú zriadené správne senáty. Na okresné súdy sa podávajú žaloby na preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov v priestupkových veciach.

To znamená, že ak bolo ľudské právo alebo sloboda porušená uložením sankcie za priestupok, napríklad zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, môže sa občan obrátiť na okresný súd, ak vyčepral riadne opravné prostriedky, ktoré sa preň pripúšťajú a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na Najvyšší súd SR sa podávajú žaloby na preskúmavanie rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy. 12. Čo musí obsahovať návrh na začatie konania (žaloba) pred správnym súdom?

Návrh, ktorý sa nazýva žaloba, musí okrem všeobecných náležitostí (písomná forma, označenie účastníkov apod.) obsahovať:
- označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa napadá,
- vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá,
- uvedenie dôvodov, v čom žalobca (občan) vidí nezákonnos rozhodnutia správneho orgánu,
- konečný návrh rozhodnutia súdu.

Dôležitou podmienkou je povinné zastupovanie občana bez právnického vzdelania advokátom alebo komerčným právnikom. Táto podmienka neplatí na preskúmavanie rozhodnutí v priestupkovom konaní a vo veciach nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia.

13. Aké rozhodnutie môže vydať správny súd?

Súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu výlučne z hľadiska zákonnosti. Ak zistí porušenie zákona, či ústavy môže rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. To znamená, že:
a) súd preskúmava správne rozhodnutie len z hľadiska zákonnosti a nie aj účelovosti,
b) súd nemôže rozhodnutie správneho orgánu zmeniť, môže ho len zrušiť alebo potvrdiť.

Rozhodnutie správneho súdu, podobne ako ústavného súdu je konečné a nemôže byť zmenené rozhodnutím súdu vyššieho stupňa.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vnútroštátna ochrana ľudských práv