Mýtus a filozofia
Grécka kultúra je preniknutá humanistickým duchom; naznačila ideál všestranne a harmonicky rozvinutého človeka. Úsilie súčasného pokrokového ľudstva smeruje k riešeniu tej istej humanistickej myšlienky.
Mýty sú anonymné, sú dielom ľudskej fantázie, nimi sa začínajú dejiny ľudského nazerania na svet. Mýtus sa nezakladá na logike. Vo vedomí prvotného človeka sa spojili dve formy odrazu sveta: obrazno-mytologická a pojmovo-logická. S postupným rozvojom spoločnosti, myslenia a osvojením si javov prírody sa mytológia stávala „racionálnejšou", bohovia nadobúdali podobu zvierat alebo podobu ľudí. V gréckej mytológii sa človek stal mierou všetkých vecí, absolutizovaný. Bohovia gréckej mytológie boli blízki človeku a často zmýšľali a konali až príliš ľudsky. Jedným z prameňov mýtu bola aj túžba ovládnuť prírodné sily (let vo vzduchu => mýtus Daidalos a Ikaros)
Proces oslobodenia sa od nábožensko-mytologických predstáv sa začal už u Homéra, ktorý v prekrásnej literárno-umeleckej tvorbe vyjadril nahromadenú ľudskú múdrosť, a u Hesioda. Už Aristoteles pokladal Homéra a Hesioda za najstarších predchodcov prvých gréckych filozofov. Obraz sveta a ľudského života, ktorý odhalil Homér, znamenal začiatok európskej civilizácie. Aj predstava o človeku ako intelektuálnej bytosti pochádza od Homéra a všestranne ju rozvinuli predstavitelia gréckej filozofie.
Prvé filozofické a „predvedecké" predstavy o svete a živote boli úzko späté s mýtom a náboženstvom a vznikli na ich základe, ale cesty ich rozvoja boli rozdielne. Možno hovoriť o vzájomnom vplyve a nie o príčinno-následných vzťahoch medzi nimi. Nemôžeme predpokladať, že filozofia vznikla zrazu „ako Aténa, ktorá vyskočila na svet z Diovej hlavy", ani to, že filozofia bola čírym prehodnotením, zracionalizovaním mýtu. Filozofia vznikla ako jeho prekonanie a kritika, ako nový typ myslenia a orientácia vo svete. Zrodila ju grécka demokracia, ktorá vymedzila ideu o vedúcom postavení ľudského rozumu, predstava o prometeovskom poslaní človeka. Z hľadiska historického vývinu sa vynára otázka periodizácie antickej filozofie. Prvému otrokárskemu zriadeniu zodpovedá rozvoj grécko-rímskej filozofie, ktorú vo všeobecnosti delíme na štyri obdobia.
Prvé obdobie rodí prúd, v ktorom sa teoretické záujmy sústreďujú na prírodovednú problematiku. Jedni filozofi chápu otázku sveta naturalisticky a materialisticky, druhí k danej problematike pristupujú špekulatívne, vypracúvajú zárodky metafyziky.