(Totožnosť jazyka a myslenia objavili až sofisti a stoici.)
Antická „veda" bola zameraná prevažne na objasnenie všeobecného obrazu sveta, a nie na experimentálne a skúsenostné štúdium javov skutočnosti. Zatiaľ čo antická „veda" - zameraná na poznanie prvopočiatkov a základných príčin všetkého jestvujúceho - je poznaním podstaty (v zmysle prazákladu) vecí, súčasnej vede ide predovšetkým o štúdium konkrétnych vlastností vecí, o vysvetlenie vzťahov a zákonitých súvislostí. Antická veda (epistémé) ako najvyššia forma vedenia je skôr filozofiou než špecifickou vedou v dnešnom zmysle slova a odlišuje sa od nej predmetom aj metódou svojho skúmania. Základnou metódou antickej vedy bola metóda dedukcie a logickej agrumentácie, založená na presvedčení, že svet je racionálne a harmonicky usporiadaný a možno ho ako celok i všetky jeho časti vysvetliť pomocou uvažovania a na základe rozumových dôvodov. Hodnotu teórií určovala logická dôslednosť záverov z prijatých premís.