Výchova sa musí prispôsobovať schopnostiam jednotlivcov. Cieľom výchovy má byť vždy poznanie a múdrosť, lebo len ony môžu vládnuť štátu. Svoje triedne náhľady na štát zmierňuje v Zákonoch , kde hlása , že vo vládnutí sa treba opierať o zákony, nie o filozofov. Zriadenie má byť čímsi medzi demokraciou a monarchiou a na čele má stáť 37 „strážcov zákona“. Cieľom výchovy má byť praktická príprava človaka na službu štátu, a preto treba vyučovať náboženstvo a matematiku. Uznáva súkromné vlastníctvo, ktoré však musí štát kontrolovať a prikazuje manželstvo, štátom kontrolované, pokiaľ ide o prirodzený prírastok. Po uvedení Platónových názorov o vedení Dobra a o úlohe výchovy, koré majú umožniť riadny život, sa dá ľahko pochopiť, ako dospel ku vysoko autoritatívnym politickým doktrinám. Môžeme sa stať dobrými ľuďmi a viesť dobrý život vďaka jednej z dvoch možností. Buď nadobudneme správne mienenie o najlepšom spôsobe, ako žiť, alebo o tom nadobudneme vedenie. Oboje , ako hovorí v Meone , poslúži obmedzenému účelu žiť dobrý život. Avšak správne mienenie nemôže byť spoľahlivo odovzdávané a nikdy nebude zaistené proti mravne škodlivým vplivom, pokiaľ niekto- buď nejaký človek sám, alebo tí ktorí ho poučujú a vdôsledku toho ovládajú – nemá len správne mienenie, ale aj vedenie: vedenie o Ideách, ktoré vysvetľujú to, prečo veci sú tím, že sú a sú takisto kvôli závislosti iných Ideí na Idei Dobra, ktorá je vysvetlením toho, ako by najlepšie mali byť. Tí ktorí vlastnia toto vedenie, sú jedinýmiľuďni, ktorí môžu zaistiť výchovu ( dokonca aj základnú výchovu, ktorá poskytuje len správne mienenie) a vládu, ktoré sú nutnými podmienkami dobrého života.
Na základe týchto premís sa zdá byť zrejmým, že ak máme žiť dobrý život v určitej spoločnosti alebo štáte, musia byť jej inštitúcie utvárané takým spôsobom, aby podporovali túto výchovu, a že sa to uskutoční len vtedy, ak tí, ktorí majú vedenie, majú pevne v rukách chod vlády. Ak niekto bude vnášať námietky proti Platónovmu autoritárskemu pojatiu, bude musieť nájsť nejakú formálnu chybu v tomto argumentu; a najlepším spôsobom ako pochopiť silu a slabosť tohoto argumentu bude vyhľadávať chyby. Uvidíme že táto argumentácia je omnoho lepšie zabezpečená, ako sa na prvý pohľad zdá, a že jej odmietnutie zahrňuje odmietnutie niektorých názorov, ktoré sú stále veľmi uznávané.
Ústava je jeho prvý, plne rozvinutý návrh ideálneho štátu, možno sa okrem toho dotýka aj mnoho iných vecí, a je – ako v prípade iných otázok – akosi útržkovitá a pragmatická.