referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eliška
Piatok, 7. októbra 2022
Sociálno-politické učenie v antickom Grécku
Dátum pridania: 19.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pingus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 974
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 12m 30s
Pomalé čítanie: 18m 45s
 

Aristoteles pozorne zaznamenáva, že otroci majú svoj pôvod celkom prirodzene z vonkajších ziskov voči barbarom a výnimočne, podľa zákona, z Helénov, čo však odsudzuje ako neprirodzené a nesprávne politické počínanie. Odporúča ohľaduplné zaobchádzanie s otrokmi a hovorí dokonca o ich prepúšťaní, ale v zmysle jeho spôsobu uvažovania to môžeme chápať len ako výnimky z normy. Vzťah pána a otroka je v istom zmysle ireverzibilný: pán je pánom otroka, no nepatrí mu, otrok je otrokom pána, no navýše mu patrí. Z tejto analýzy potom Aristoteles vyvodí už spomínaný závažný dôsledok svojej sociálnej teórie, že otrok je len ekonomickou zložkou rodiny – živým nástrojom výroby, a teda ho nemožno začleniť do politického života, spočívajúceho v činnosti, ktorá sa druhovo líši od výroby. Ako už bolo naznačené ,rodina, ktorá predstavuje element obce – štátu, nie je ešte vlastnou a samostatnou politickou entitou, lebo sa zakladá len na prirodzených vzťahoch manžela a manželky, otca a detí i pána a otroka. Aristoteles kvalifikuje povahu a trvanie tejto prirodzenej jednoty výrazom „od prírody“ a rozpoznáva v nej dominantné postavenie muža – otca – pána, ktoré je analogické kompetencii rozumu u jedinca ako zložky vedúcej a vládnucej. Rodina ako prvok a časť osady a potom štátu plní primárne biologickú funkciu.
Štát je právne spoločenstvo slobodných a rovných ľudí, v ktorom vzájomný vzťah vládnucich a ovládaných je jednotou danou ich opozíciou, pričom táto subordinácia nie je trvalá a je historicky variabilná. Aristoteles naznačuje, že štát vznikol „vývojom“ z nižších spoločenských vrstiev rodiny a osady, ktoré sa rastom počtu obivateľov mohli stať sebestačnými už len v štáte, ktorý to umožňuje rozvinutím deľby práce. Rodina nie je ešte pravým spoločenstvom, lebo sa vyznačuje priveľkou jednotou svojich zložiek, ale je nepochybne hospodárskou bunkou štátu, okolo ktorej je organizovaný a udržiavný jeho ekonomický základ. Aristoteles venuje oprávnene mnoho miesta a času analýzam konkrétnych ústavných zriadení Helénov a pozorne ich hodnotí, či už pozitívne alebo negatívne. Zisťuje, ako sú rozdielne ústavné zriadenia výrazom v zložkách štátu, t.j. vyjadrením odlišného spôsobu života obyvateľstva, majetkových pomerov pôvodu (rodu) občanov, cností a mravnej dokonalosti i zdatnosti. Skúma ďalej jednotlivé stavy v obci a podľa ich významu i dôležitosť pre riadne fungovanie štátu uvažuje o ústavnom rozdelení moci. Politická moc má byť pomocou kategórie bohatstva a potom miery voľného času privilegovaná len vojakom a bohatým, ktorí sú úplne vyčlenení z výrobného procesu.
 
späť späť   2  |  3  |  4  |   5  |  6    ďalej ďalej
 
Zdroje: - R.M.Hare, J.Barnes, H.Chadwick (preklad: Karel Berka): Founders of Thought (Zakladatelé myšlení), Oxford University Press, 1991, - J.Legowicz: Prehľad dejín filozofie, Obzor Bratislava, 1973, - Aristoteles: Politika (preklad: J.Špaňár), Oxford, 1957
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.