SOCIÁLNO POLITICKÉ UČENIE V ANTICKOM GRÉCKU (PLATÓN A ARISTOTELES)

Platón, Aristoteles a Augustin boli traja najvplivnejší myslitelia klasického staroveku. Dohromady položili základy následnej západnej filozofie, vedy a náboženstva. Ich spisy boli tak plodné, ich intelektuálna sila tak nesmierna a rozsah ich záujmov tak široký, že bolo nemožné, aby nasledujúce generácie neboli ich postavami zastienené.
PLATÓN má väčšie právo ako hocikto iný, aby bol pokladaný za zakladeľa filosofie, ako ju poznáme teraz. Jeho dialógy zostávajú východiskom pre štúdium logiky, metafyziky, morálky a politiky. Pri čítaní dialógou ako je Gordiás, a myslíme-pritom na dejiny athénskej ríše, môžeme nahliadnuť, že Platón reagoval s mravným odporom na myšlinkový postoj bežný v Grécku , oceňoval česť a slávu pred cnosťami, ktoré umožňujú ľuďom aby „prežívali společne v jednote“. O zakladateľoch ríše hovorí „ .. bez umiernenosti a spravodlivosti naplnili obec prístavani a lodenicami a hradbami a poplatkami a takými hlúposťami“. Politické klíma, v ktorom Platón vyrastal, je vystihnuté na začiatku politického pamfletu doby, tzv. Ústavy Athéňanov takto : „Politické zriadenie, ktoré si Athéňania vybrali, nedoporučujem, lebo tím že si ho zvolili, rozhodli sa pre to, aby zlí ľudia boli na tom lepšie ako dobrí“.
Rozvinutím etiky na pôde spoločnosti je Platónová politika, idealistická v Ústave, realistickejšia v Zákonoch. Ako morálne dobrý jednotlivec svojou trojitou dušou predstavuje organicky harmonizovaný celok, tak aj dobrá spoločnosť musí byť organicky harmonizovaným celkom troch tried ĺudí. Rozumovej duši zodpovedá najvyššia trieda filozofov, mravných ľudí, ktorých cieľom a úlohou je vládnutie; srdnatej duši zodpovedá trieda vojakov, ktorých úlohou je obrana štátu; žiadostivej duši zodpovedá trieda pracovníkov a živiteľov spoločnosti. Trieda filozofov-vládcov zaisťuje štátu múdrosť, bojovníci mu dodávajú silu a autoritu mužnosti, pracovníci zdravú umiernenosť. Cnosť spravodlivosti zavádza poriadok do vykonávania povinností všetkých troch tried a zaručuje harmóniu štátu. Triede pracovníkov Platón priznáva len súkromný život, kým dvom ostatným triedam právo na tento život nepriznáva a určuje ich výhradne na verejný život. Prví môžu vlastniť súkromný majetok, mať rodiny, ale bojovníci a filozofi sú tohoto všetkého pozbavený. Ženy týchto tried majú rovnaké povinnosti ako muži. Deti má vychovávať štát na vlastné trovy, nevyvinuté a slabé deti treba zabíjať.