- nar. sa v klasickom obd., svoju školu založil a aj zomrel v helenistickom obd.
- narodil sa v Stageire, iónskej osade na Chalkidike
- jeho otec: osobný lekár macedónskych kráľov
- zaob. sa najmä prírodnými vedami
- ako 18 ročného ho poslali do Atén, kde vstúpil do Platónovej Akamédie a ostal tam 20 r. až do smrti sv. učiteľa
- osvojil si bohaté vedomosti a po čase sa z neho stal učiteľ (prednášal rétoriku)
- po Platónovej smrti odišiel do maloázijského Assu, kde založil sv. školu a venoval sa najmä prírodovednému bádaniu
- stal sa vychovávateľom Alexandra Macedónskeho (ten mu neskôr zo sv. výprav posielal rôzne kamene a živočíchy)
- po nástupe Alexandra na trón sa vrátil do Atén a založil tam filozof. školu Lykeon - učil štýlom peripatetickej školy
- po smrti Alexandra Macedónskeho sa v Aténach začala dvíhať protimacedónska polit. vlna a Aristoteles sa cítil pre sv. kontakty s týmto svetom ohrozený
- obžalovali ho z bezbožnosti (postavením sochy Hermovi vraj zavádzal nový kult) a „aby nedal Aténčanom možnosť druhý raz sa prehrešiť voči filozofii", odišiel na Chalkidiku, kde aj zomrel

- je väčším logikom, pragmatikom, empirikom ako Platón
- podstata jeho učenie je tiež idealistická, no je materiálnejší ako Platón

- jeho dielo je nezvyčajne rozsiahle
- zachovalo sa 47 titulov z jeho 170 diel
- jeho práce sú určené predovš. na prednášanie v škole, preto v nich nenájdeme dialóg
- jeho práce možno usporiadať do týchto skupín:
1. logické práce (zhrnuté pod názvom Organon, t. j. nástroj): Kategórie, O vyjadrovaní, Prvé a druhé analytiky, Topiky, O sofistických dôkazoch
2. prírodno-filozof. spisy: Fyzika, O nebi, O vzniku a zániku, O duši, Meteorologiky, O skúmaní živočíchov, O častiach živočíchov
3. metafyzické práce: Metafyzika (14 kníh), neskôr ju nazývali aj Prvá filozofia
4. spoločenskovedné a umenovedné spisy: Politika, Rétorika, Poetika, Etika Eudemova, Etika Nikomachova, Aténska ústava

- rozdelil filozofiu na:
1. teoretickú - matematika, fyzika, metafyzika
2. praktickú - etika, politika. ekonómia
3. poetické/poietické vedy - vš., čo sa dotýka zásad výstavby lit. diela (zaviedol do drámy katarziu, aj on delil lit. na lyriku, epiku a drámu)

logika
- zakl. tejto vedy
- on sám ju nepokladal za vedu, iba za nástroj na rozvíjanie ostatných vied
- v stredoveku sa jeho logika stala základom tradičnej logiky
- dôkladne sa zaoberal predovš.