Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Klasické obdobie gréckej filozofie - Aristoteles (384 - 322 p. n. l.)
Dátum pridania: | 23.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | rea | ||
Jazyk: | ![]() |
Počet slov: | 1 265 |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.6 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 7m 40s |
Pomalé čítanie: | 11m 30s |
zoológiou, cítil potrebu usporiadať živočíšne druhy do skupín a klasifikovať ich (druh, rod) -> systematizoval prír. ríšu
- zameral sa na pojmy, lebo si uvedomil ich dôležitosť
- čím sú pojmy všeobecnejšie, tým väčší počet indivíduí zahrňujú
- pokúsil sa vymedziť najvyššie pojmy a najvyššie rody nazval kategóriami (kvantita, kvalita, podstata, vzťah, poloha, priestor, čas, vlastníctvo, činnosť, trpnosť)
- logická funkcia kategórií: nech vo výpovedi pripisujeme veci akúkoľvek vlastnosť, dá sa zaradiť do niektorej z kategórií
- ontologický význam kategórií: nazdával sa, že sú zákl. formami bytia
- ak o niečom vypovedáme, pripájame k subjektu predikát
- pripojením predikátu k subjektu pomocou spojky „je" vzniká súd
- iba o súde, nie o jednotlivom pojme, môžeme povedať, že je pravdivý al. nepravdivý
- sylogizmus (úsudok): „Ak A platí o celom B a B platí o celom C, tak nevyhnutne A platí o celom C."
- tradičná logika to neskôr vyjadrila takto:
1. Všetci ľudia sú smrteľní A - B
2. Sokrates je človek C - A
-----------------------
3. Sokrates je smrteľný C - B
- súdy 1 a 2 - premisy
- súd 3 - záver
- formálna logika: negácia, konjukcia, disjunkcia
- dôkaz - postupnosť súdov, z kt. vyplynie nejaký záver
- metóda dokazovania:
1. deduktívna - od všeobecného k zvláštnemu
2. induktívna - naopak ( -> tak definícia)
- princípy logického dokazovania:
1. princíp protirečenia - protikladné výpovede nemôžu byť zároveň pravdivé
2. princíp vylúčenia tretieho - každá výpoveď je pravdivá al. nepravdivá, tretia možnosť neexistuje
metafyzika
- ontologické spisy, kt. mal zaradené za označením fyzika, on sám tie spisy označoval ako „prvá filozofia"
- skúma súcno ako súcno, neskúma len určitú časť súcna ako ontológia a gnozeológia, ale ho skúma ako celok
- podstata vecí sa nenachádza mimo nich ako nezávislá a večná idea, ale je v nich obsiahnutá; všeobecné, kt. sa nazýva druhou podstatou (druhy a rody), zväzuje s prvou podstatou čiže s konkrétnymi indivíduami
- vo veciach rozlišuje látku (možnosť) a formu (skutočnosť)
- dualizmus látky a formy mu slúži na vysvetlenie pohybu (svet pozostáva z pohybujúcej sa hmoty, pohyb = nadobúdanie tvaru)
- jeho predstava o ohybe je teleologická - v zárodku al. semene je vopred dané, čo z neho vznikne; všetko má vopred stanovený cieľ, účel (je pokladaný za zakl. teleológie)
- entelecheia - vnút. princíp, kt. pôsobí v procese vývinu a usmerňuje ho k naplneniu účelu
- podstata je vo veci samej ako účel vývoja, v kt.