referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zdenka
Pondelok, 23. septembra 2019
George Berkeley (1685 - 1753)
Dátum pridania: 23.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 338
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 0s
Pomalé čítanie: 3m 0s
 
- narodil sa v Írsku
- teológii, kt. študoval v Dubline, ostal celý život verný a stal sa aj profesorom teológie
- precestoval Európu, žil ako misionár v Amerike a na Bermudách
- po návrate z misijnej cesty do Ameriky ho vymenovali za biskupa anglikánskej cirkvi v Írsku
- zomrel a je pochovaný v Oxforde

- hl. diela: Rozprava o novej teórii videnia, O základoch ľudského poznania, Tri dialógy medzi Hilasom a Filonom

- bol veriaci kresťan a obával sa, že súdobá veda a filozofia vedú k ateizmu, preto jeho cieľom bolo vyvrátiť materializmus ako zdroj ateizmu a dokázať jeho teoretickú neobhájiteľnosť a praktickú škodlivosť
- základ pre sv. argumentáciu hľadal práve v empirizme (je to paradoxné, pretože jeho súčasníci - osvietenci pokladali práve empirizmus za spoľahlivý základ sv. deistických a v niekt. prípadoch až materialistických a ateistických názorov)

- materializmus chcel vyvrátiť tak, že preukáže neudržateľnosť jeho zákl. pojmu, pojmu hmota
- keďže ide o všeobecný pojem, musel spochybniť akékoľvek všeobecné pojmy (to už urobil Locke s pojmom substancia a hmota je vlastne tiež substancia)
- Berkley je radikálnejší a proti všeobecným pojmom (univerzáliám) útočí z pozície dôsledného nominalizmu: keďže zmyslami sa zmocňujeme iba jednotlivého, všeobecné pojmy nemajú ekvivalent v zmyslovej skúsenosti
- pojem hmota je natoľko všeobecný a abstraktný, že mu v skúsenosti nič nezodpovedá, preto nemá zmysel ani tento pojem, ani na ňom postavená materialistická filozofia

- poprel existenciu hmoty, podľa neho existuje iba obsah našej skúsenosti
- to, čomu hovoríme telesá al. veci, je v skutočnosti len komplex našich pocitov, naša subjektívna predstava
- formuloval tézu: „byť znamená byť vnímavý" („esse est percipi)
- človek bezprostredne vníma iba svoje „idey" (pocity), existencia vecí spočíva v tom, že sú vnímané => vec prestáva existovať, ak ju prestanem vnímať
- môže to viesť k tvrdeniu, že reálne existujem len ja sám, celý svet je len mojou predstavou
- ak uznáme iba existenciu ja (ja rozhodujem, či existuje to, čo vnímam), dostávame sa do pozície solipsizmu (solus = jediný, ipse = sám): existujem iba ja, nič iné objektívne neexistuje
- Berkeley si uvedomil tento problém a uznal „univerzálneho Vnímateľa" - Boha, kt. vníma veci aj vtedy, ak ich práve nevnímame my.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.