Čínska filozofia
= spojenie filozofie a náboženstva
a) 6. st. p. n. l. - 2. st. p. n. l.
- konfucionizmus (Konfucius)
taoizmus (Lao-c´) (tieto 2 najdominantnejšie v Číne)
mohizmus (Muo-Ti)
Konfuciovi žiaci
Mencius
Sun-c´
Čung Jung (Konfuciov vnuk)
- všetky rozvíjajú princípy etiky
b) 2. st. p. n. l. - 1000 n. l.
- stredovek čínskeho filozofického myslenia
- úpadok, prenasledovanie stúpencov Konfúcia a mohizmu, pálenie kníh
- taoizmus je tiež na úpadku
c) 1000 n. l. ->
- neokonfucionizmus
- preniknutie budhizmu na územie Číny
9 klasických kníh - na to nadviazal Konfucius, zaznamenávajú všetky vedomosti spred Konfucia, záznamy starých čínskych cisárov
prvých 5 zapísal Konfucius, 4 boli pôvodné, poslednú napísal on a posledné 4 dielom jeho žiakov
1. kniha I-ting = Kniha premien
- postavená na princípe trigramov
- kto vie čítať trigramy, pozná minulosť a vie predpovedať budúcnosť
2. kniha Š´-ting = Kniha piesní
- súbor piesní, rodinných, pracovných, obetných
3. kniha Šu-ting = Kniha listín
- zachytáva listiny, politické, hospodárske, sociálne, právne
4. kniha Jar a jeseň
- autor Konfucius
- kronika štátu
5. kniha Hovory (Rozpravy)
- učenie Konfucia - hl. etika
Konfucionizmus
- zakl.: Konfucius - majster z rodu Kchung
o * 551 p. n. l.
o pochádzal zo starej šľachtickej rodiny, kt. nemala majetok
o nadaný a múdry
o doba bola drastická z hľadiska hosp. a polit. vzťahov, aj morálnych, morálka bola uvoľnená, napomáhali tomu aj sofisti
o otvoril svoj dom pre žiakov - umenie zošľachťuje dušu človeka
o vstúpil do politiky, niečo také ako minister spravodlivosti, hl. príkladom
o tradícia: mal takú autoritu, že všetci zlí odišli z krajiny dobrovoľne
o jeho kráľa mu zviedli na zlé chodníčky iní králi (závideli mu Konfucia) -> Konfucius odišiel a stal sa putujúcim učiteľom
- princípy života: spravodlivosť, pravda, čestnosť, úcta
- „Čo nechceš, aby robili tebe, nerob iným."
- jednoduché učenie
- človek má viesť dobrý život - tu a teraz -> humánne učenie
- je dôležité správne myslieť
- pojmy musia byť jednoduché, ak nie, vzniknú problémy
- vládca: prirodzená autorita - vzdelaný, rešpektuje základný princíp = princíp dobra
- „Ušľachtilý človek oslavuje dokonalosť, malý človek svoje vlastné pohodlie.
Ušľachtilý človek oslavuje pravidlá a zákony, malý človek privilégiá."
Mencius
- „Človek je dobrý."
- ľudská povaha je v podstate dobrá, treba len zušľachťovať samého seba a to začína vzdelaním a poznaním
- človek je od narodenia dobrý, má vrodené 4 vlastnosti: pocit solidarity, pocit hanby, skromnosť, schopnosť odlišovať pravdu od lži - pod zlým vplyvom spoločnosti sa tieto vlastnosti rýchle strácajú
- ľud má právo zvrhnúť panovníka, ak prestal byť mravným vzorom, a tak stratil mandát nebies oprávňujúci vládnuť
Sun - c´
- „Prirodzenosť človeka je zlá."
Čung-jung
- vnuk Konfucia
- „Vznešený vznáša požiadavky sám na seba, nízky na druhých."
Taoizmus
- zakl.: Lao´c
o * 600 p. n. l. - + ? (utiahol sa, nevieme, koľko žil)
o skromný, múdry, jednoduchý
o podľa legendy sa stretol s Konfuciom a ten bol z neho očarený
o legenda: rozhodol sa utiahnuť do samoty, strážca priesmyku to vedel, a preto ho požiadal, aby svoje učenie spísal -> kniha Tao-te-ťing (Kniha ceste a cnosti) - filozof.-náb. kniha
- hlavný princíp: dobro a mäkkosť
- tao - 1. princíp, kt. označuje princíp vesmírneho diania
večný a nemenný prvopočiatok všetkého, absolútny princíp riadený sám sebou,
ktorý navyše riadi svet i nebesá
Mohizmus
- zakl.: Muo-Ti
- zákl. téza: „Napomáhať obecnému blahu a bojovať proti zlu."
- princíp pragmatizmu: -> v 20. st. v Amerike, je založený na profite, zisku - všetko, čo je pre mňa ziskové, je pre mňa dobré (kritérium posudzovania); zaob. sa len reálnym svetom, nezaujíma sa o svet mimoreálny
- +: klásť do popredia záujmy spoločnosti: morálka
spravodlivosť
materiálne základňa - hosp. základňa, kt
umožňuje budovať vzdelanie, kultúru, etiku
ľudia, ktorí budujú - majú prácu
- -: nespravodlivosť a násilie -> vojna - panovník by nemal svoju krajinu doviesť do vojny, ak už k tomu dojde, od každého žiada altruizmus (ku krajine, v kt. človek žije, sa má správať ako k svojej vlastnej -> má za ňu bojovať)
- dobrý vládca: zabezpečuje prácu pre svoje spoločenstvo, ale aj fungovanie etických kritérií = organizuje fungovanie spoločnosti
- konfucionizmus, taoizmus, aj mohizmus - v období stredoveku prenasledovaní (pálenie literatúry, prenasledovanie učiteľov aj žiakov)
- po obd. prenasledovania sa nanovo vytv., ale mohizmus už nikdy nenadviazal na svoje učenie, už sa nikdy neobnovil
Základné porovnanie indickej a čínskej filozofie
- civilizácie staroveku
- úloha: pomôcť usporiadať a udržať svoje obrovské krajiny
India
- legendárny panovník Ašok vytvoril ideál áhinsy = nenásilia (do dnešného dňa zákl. pilier filozofie)
- napriek kastovému zriadeniu dospeli k názoru, že každý ľudský život má rovnakú cenu (právo na dušu však majú aj zvieratá, aj keď v rozličnej miere)
- riešenie svojich problémov hľadali vo svojom vnútri, vonk.
svet ich zaujímal pramálo
- uznávajú asketizmus - možno tak dosiahnuť dokonalosť, vyššiu formu života
- vytvorili skutočnú ríšu ducha, materiálne chudobných, ale duševne bohatých ľudí
Čína
- riešili podobný problém inak
- základ spoločnosti tvorí rodina (nie kasta), áhinsu nahradila poslušnosť voči jej najstaršiemu členovi
- Konfucius - vernosť štátu
- osud je črtou, ktorá spája všetkých veľkých filozofov
- napriek všetkým rozdielom sú si tieto filozofie navzájom veľmi blízke
- možnosti jednotlivca - obmedzené
- kráľom tvorstva - kasta, sekta alebo rodina
- filozof. školy nie sú početné, jeden filozof pokračuje v práci predchádzajúceho.
|
