- latinská podoba jeho mena je Cartesius, preto sa jeho prívrženci nazývajú karteziáni
- franc. matematik vytvoril analytickú geometriu, od neho pochádzajú tzv. karteziánske súradnice…), prírodovedec a fyzik (sformuloval zákon zachovania impulzu, skúmal zákonitosti optických javov a pod.)
- nar. sa v Touraine v rod. nižšej šľachty, navštevoval jednu z jezuitských škôl vo Franc., neskôr študoval právo
- v snahe spoznať rôzne krajiny sa dal v priebehu 30-ročnej vojny naverbovať do viacerých katolíckych a protestantských armád
- najväčšiu časť sv. tvorivého života prežil v Holandsku (presťahoval sa tam r. 1628), aby sa mohol venovať sv. poslaniu a vyhol sa ťažkostiam s teológmi, v tom obd. najliberálnejšom európskom št.; do Franc. sa vždy vracal iba nakrátko, cítiac sa ohrozený zo strany sv. ideových odporcov
- intenzívne korešpondoval s takmer vš. vedeckými osobnosťami sv. doby
- kvôli sv. bezpečnosti 13 krát zmenil bydlisko
- na pozvanie kráľovnej Kristíny, kt. sa živo zaujímala o jeho filozofiu, odcestoval r. 1649 do Štokholmu, kde onedlho zomrel na zápal pľúc. - výsledkom jeho vzdelania bolo sklamanie nad neistotou a otáznosťou vied a vedenie vôbec => celé sv. životné poslanie zameral na reformu filozofie
- je zakl. moderného racionalizmu, prispel k zosvetšteniu filozofického uvažovania
- istotu poznania nezakladal na zmyslovej skúsenosti, ale na nepochybnosti jeho rozumových východísk, uznával spoľahlivosť matematiky, v tom sa výrazne odlišuje od Baconovho chápania vedy

- jeho filozofický a vedecký záujem sa sústredil do úsilia vypracovať novú deduktívnu metódu vedeckého poznania, jeho dedukcionizmus sa však principiálne odlišuje od Aristotelovej sylogistiky
- ideálom je matematizácia celého poznania, ba vytvorenie akéhosi všeobecného kalkulu („mathesis universalis"), kt. by umožňoval presne a efektívne riešiť vš. vedecké problémy

- základy sv. metodológie podal v diele Rozprava o metóde (1637) a zhrnul ich do 4 pravidiel:
1. za pravdivé uznám iba také tvrdenie, kt. je jasné a zrozumiteľné môjmu rozumu
2. každý skúmaný problém je potrebné rozčleniť na jednoduchšie časti, kt. môže rozum ľahšie kontrolovať
3. treba zvoliť postup od najjednoduchších javov k zložitejším
4.