Raná grécka filozofia - Eleatská škola (Xenofanes, Parmenides, Zenón z Eley)

- juhoitalské mesto Elea

Xenofanes (550 - 470 p. n. l.)
- zakladateľ
- pochádzal z Kolofónu
- potulný rapsód, usadil sa v Eley
- filozof básní
- dožil sa takmer 100 rokov
- vesmír (svet, príroda) je „jedno, guľaté a ohraničené, nevzniknuté, ale večné a úplne nehybné"
- toto „jedno" je podľa neho aj Bohom; stotožnenie Boha s prírodou = panteizmus
- kritizoval bežné predstavy o bohoch, Homérov antropomorfizmus (bohovia - ľudská podoba a vlastnosti) - nie je možné, aby každá jedna súčasť prírody mala svojho boha so svojou podobou

Parmenides (540 - 470 p. n. l.)
- žiak Xenofana
- 1. krát sa zaoberá ? bytia -> zakl. ontológie
- „Bytie je, nebytie nie je."
- „Všetko, čo tu je, tu bolo odjakživa, žiadna zmena nie je možná."
- „Jestvujúce ani nevzniklo, ani nezanikne, je celé, jediné, pevné a neukončené."
- bytie - nemá vznik ani zánik, je stále, nemenné, večné, totožné so sebou samým, sebestačné, súvislé, neporušené a nedeliteľné, čiže je jedným
- nebytie neexistuje; pohyb - vnímame ho len zmyslami a zmysly sú klamlivé
- rozumovo myslieť a byť je to isté
- svoje filozofické diela napísal v básniach

Zenón z Eley (490 - 430 p. n. l.)
- vysvetľoval a obhajoval učenie Parmenida proti kritikom
- apória = bezvýchodiskové postavenie, protirečenie
- učenie o apóriách, tzv. Zenónove paradoxy:
1. Dichotómia - predmet nikdy nedosiahne konečný bod svojej dráhy; pohybujúci sa predmet musí totiž najskôr doraziť do polovice svojej cesty, potom do polovice zvyšnej cesty a tak donekonečna
2. Achilles a korytnačka - rýchlonohý Achilles nikdy nedobehne korytnačku, ktorej na začiatku pretekov dal malý náskok: kým dobehne do bodu, z kt. korytnačka vyštartovala, tá je už o kúsok vpredu; pravdaže aj do tohto nového bodu Achilles čoskoro dobehne, no korytnačka je opäť pred ním; tieto úseky sa síce skracujú, ale nikdy nebudú nulové a bude ich nekonečný počet
3. Letiaci šíp - šíp zaujme v každom okamihu svojho pohybu určité miesto v priestore, z čoho vyplýva, že počas celého letu je nehybný
4. Štadión - na protiľahlých koncoch pretekárskej dráhy ihriska sú dvaja bežci, pričom každý z nich potrebuje jeden atóm času, aby dobehol na druhý koniec ihriska. Obaja bežci vybehnú súčasne oproti sebe z protiľahlých koncov. Pri ich stretnutí na dráhe sa atóm času delí na polovicu, čo protirečí východiskovému predpokladu o nedeliteľnosti atómu. Z toho vyplýva, že pohyb je nemožný, ak pripustíme, že čas je diskrétny.