Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Helenistické obdobie gréckej filozofie - Epikureizmus
Dátum pridania: | 23.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | rea | ||
Jazyk: | Počet slov: | 624 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.2 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 3m 40s |
Pomalé čítanie: | 5m 30s |
atomizmus vedie k prísnemu determinizmu, Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky (dianie vo svete už nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami, objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané)
- človek nepodlieha ani pôsobeniu determinizmu prírodných síl
- šťastie, sloboda a nezávislosť = vnútorná vec každého z nás, vedú nás k blaženosti
- zmysel múdrosti vidia v dosiahnutí stavu ataraxie (pokoja ducha)
- človek sa tak zbavuje závislosti od okolia, je slobodný, nič ho neprekvapuje, ani neudivuje, na nič sa neviaže, je ľahostajný voči poctám, nerobí si prázdne nádeje. a preto sa nedočká ani rozčarovania, ide za hlasom rozumu, lebo: „Nemožno žiť príjemne, ak nežijeme rozumne, pekne a spravodlivo, ale ani rozumne, pekne a spravodlivo, ak nežijeme príjemne."
- jeho výzvu vyhľadávať blaženosť a slasť však mnohí nesprávne pochopili ako nabádanie k bezuzdnému oddávaniu sa rozkošiam (dodnes epikurovec = bezstarostný pôžitkár)
- v skutočnosti však jeho etika nachádza blaženosť a slasť v umiernenom spôsobe života, kt. je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania
- telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa
- vlastné šťastie a vyvážený stav ducha približuje epikurovskú etiku k stoikom
- odlišujú sa chápaním fyziky kde Epikuros našiel oporu v atomizme
- k učeniu o atómoch pridal tiaž; pri pohybe smerom nadol tiaž spôsobuje určitú odchýlku, kt. vysvetľuje slobodu pohybu prejavujúcu sa u človeka slobodou konania
Z listu Menoikovi
…Je teda hlúpy, kto hovorí, že sa bojí smrti nie preto, že mu spôsobí bolesť, až príde, ale že mu jej očakávanie spôsobuje bolesť. Lebo ak nás neťaží nejaká prítomná vec, niet dôvodu, prečo by nám spôsobovalo bolesť jej očakávanie. A tak najhroznejšie zo ziel, smrť, sa nás netýka, pretože keď sme tu my, nie je tu ešte smrť, a keď je tu už smrť, nie sme tu už my. A tak sa netýka ani žijúcich a ani mŕtvych, pretože pre prvých nejestvuje, a druhí už vtedy nejestvujú. Ľud však raz uteká pred smrťou ako pred najväčším zlom, raz túži po nej ako po konci životných strastí. Mudrc sa však ani nezrieka života, ani sa nebojí žitia…
„Ak je bolesť veľká, netrvá dlho. Ak je bolesť dlhá, nemôže byť veľká.".
Zdroje: Kolektív autorov: Občianska výchova/náuka o spoločnosti. Enigma, Nitra 1998, Kolektív autorov: Náuka o spoločnosti. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1998, Kolektív autorov: Dejiny filozofie. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1993, Suchý, M. a Jaksicsová, V.: Malá antológia z diel filozofov I. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1991