Epikuros (341 - 270 p. n. l.)
- zakladateľ epikureizmu
- pôvodom Aténčan, ale narodil sa na ostrove Samos
- prvé vedomosti získaval u platonika Pamfila a prívrženca Demokritovej filozofie Nausifana
- asi v rokoch 307 - 306 p. n. l. sa natrvalo usadil v Aténach, kde v záhrade - neskôr dostala meno Epikurova záhrada - založil filozof. školu
- napriek ohováraniu svojich nepriateľov mal u svojich žiakov povesť umierneného a čestného človeka
- po smrti vznikol okolo Epikura osobitný kult a jeho filozofia sa začala šíriť ako umenie žiť

- v súvislosti s ním sa spomína asi 40 prác, zachovali sa však 3 listy: Herodotovi (o teórii atómov), Pythoklovi (o astronómii a meteorológii), Menoikovi (o etike)
- najznámejší šíriteľ jeho názorov - rímsky básnik a filozof Lucretius Catus (95 - 55 p. n. l.), autor filozofickej básne O povahe vecí; jeho dielo je jedným z najlepších prameňov poznania epikurejskej filozofie

- protiklad k stoickému učeniu, vyplýva to však z nepochopenia jeho filozofie
- delí filozofiu na logiku, fyziku, etiku

- jeho filozofia: sloboda a nezávislosť, vlastná zodpovednosť za svoj osud -> človek musí ovládnuť svoj vnútorný svet ako jedinú sféru, na kt. možno ešte vplývať (doba neistoty, rozčarovania, beznádeje a pesimizmu)
- filozofia ako celok, ale najmä etika, ma pomáhať človeku dosiahnuť blažený, šťastný život
- človek sa má usilovať o šťastný život = odstránenie útrap a bolestí <- to človek dosahuje na zákl. rozumového poznania -> filozofia má pomáhať človeku žiť šťastne a rozumne, zbavuje ho 4 hlavných chorôb: strachu z bohov, strachu zo smrti, strachu z útrap a strachu zo straty šťastia
- nemusíme sa obávať večnej kontroly zo strany bohov, pretože bohovia nezasahujú do života človeka, žijú medzi svetmi a o ľudské záležitosti sa nestarajú
- smrť je prirodzená, a preto sa jej nemusíme obávať
- za teoretický základ filozofie bral demokritovské atomistické učenie - no na rozdiel od Demokrita, kt.

atomizmus vedie k prísnemu determinizmu, Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky (dianie vo svete už nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami, objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané)
- človek nepodlieha ani pôsobeniu determinizmu prírodných síl
- šťastie, sloboda a nezávislosť = vnútorná vec každého z nás, vedú nás k blaženosti
- zmysel múdrosti vidia v dosiahnutí stavu ataraxie (pokoja ducha)
- človek sa tak zbavuje závislosti od okolia, je slobodný, nič ho neprekvapuje, ani neudivuje, na nič sa neviaže, je ľahostajný voči poctám, nerobí si prázdne nádeje. a preto sa nedočká ani rozčarovania, ide za hlasom rozumu, lebo: „Nemožno žiť príjemne, ak nežijeme rozumne, pekne a spravodlivo, ale ani rozumne, pekne a spravodlivo, ak nežijeme príjemne."
- jeho výzvu vyhľadávať blaženosť a slasť však mnohí nesprávne pochopili ako nabádanie k bezuzdnému oddávaniu sa rozkošiam (dodnes epikurovec = bezstarostný pôžitkár)
- v skutočnosti však jeho etika nachádza blaženosť a slasť v umiernenom spôsobe života, kt. je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania
- telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa

- vlastné šťastie a vyvážený stav ducha približuje epikurovskú etiku k stoikom
- odlišujú sa chápaním fyziky kde Epikuros našiel oporu v atomizme
- k učeniu o atómoch pridal tiaž; pri pohybe smerom nadol tiaž spôsobuje určitú odchýlku, kt. vysvetľuje slobodu pohybu prejavujúcu sa u človeka slobodou konania

Z listu Menoikovi
…Je teda hlúpy, kto hovorí, že sa bojí smrti nie preto, že mu spôsobí bolesť, až príde, ale že mu jej očakávanie spôsobuje bolesť. Lebo ak nás neťaží nejaká prítomná vec, niet dôvodu, prečo by nám spôsobovalo bolesť jej očakávanie. A tak najhroznejšie zo ziel, smrť, sa nás netýka, pretože keď sme tu my, nie je tu ešte smrť, a keď je tu už smrť, nie sme tu už my. A tak sa netýka ani žijúcich a ani mŕtvych, pretože pre prvých nejestvuje, a druhí už vtedy nejestvujú. Ľud však raz uteká pred smrťou ako pred najväčším zlom, raz túži po nej ako po konci životných strastí. Mudrc sa však ani nezrieka života, ani sa nebojí žitia…

„Ak je bolesť veľká, netrvá dlho. Ak je bolesť dlhá, nemôže byť veľká.".

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Helenistické obdobie gréckej filozofie - Epikureizmus