Renesančná filozofia - Marsilio Ficino (1433 - 1499)

- dostal veľký majetok od Mediciovcov a otvoril na ňom školu
- zakl. Platónskej akadémie - sústreďovala vedcov

Platónska akadémia
- -> v r. 1459 vo Florencii
- zakl.: Ficino
- 1. necirkevná vzdelávacia inštitúcia
- sústreďovala vedcov
- rozvíjalo sa tam cirk. poznanie
- postupne sa tu budujú argumenty, prečo má byť človek stredom vesmíru a má mať dôležité postavenie

- významný prekladateľ Platónových diel a sám vytv. filozoficko-teologický systém
- človek - stojí uprostred hierarchie bytia a je sprostredkovateľom medzi ríšou duchovna a ríšou materiálna
- táto špekulatívna konštrukcia bola argumentom v prospech tézy o dôstojnosti človeka

- Platónska teológia o nesmrteľnosti duší
- položil zákl. okultných vied

- hľadal odpoveď na ?, či svet bol stvorený Bohom
- zaujímal ho systém vzťahov medzi Bohom a svetom, kt. chápal ako prechod od najvyššej jednoty k mnohosti vecí viditeľného sveta
- vnút. jednota vesmíru spája Boha aj prírodu - panteizmus
- svet sa rozprestiera v Bohu, lebo inak by svet a príroda vôbec neexistovali
- vychádza z Plotína: Boh - anjelská sféra - sféra duše - kvalita (rovina senzitívnych aj vegetatívnych duší) - kvantita (hmota)
- mal kruhovitú predstavu Boha
- duša - totožná s prírodou, duša je život
- láska - výraz vnút. harmónie, zákl. spájajúci princíp vo svete
- krása, láska slasť - cnosti, kt. súvisia
- dušu vyvyšuje nad telo („Duša je zákl. prír., je ozajstnou súvislosťou vecí a môžeme ju oprávnene nazvať stredom vesmíru")
- človek je podľa neho najdokonalejším z božských výtvorov -> myšlienka dôstojnosti človeka
- človek je v niekt. veciach podobný Bohu (je tvorivý) - „Kto by chcel poprieť, že človek má génia rovnako veľkého ako otca?"
- „Človek je schopný riadiť seba, rodinu, štát, a preto nemôže zniesť, aby nebol slobodný alebo dôstojný.".