Nemecká klasická idealistická filozofia - Johann Gotlieb Fichte (1762 - 1814)

- vo sv. mladosti intenzívne prežíval ohlas Veľkej franc. rev. - bezpochyby to bolo podmienené vlastnými sociálnymi skús. - pochádzal z rodiny chud. sedliaka
- počas štúdii mal sústavné materiálne ťažkosti, skončili sa až vtedy, keď mu šťastná náhoda pomohla získať miesto na uni v Jene - zač. sa obd. jeho intenzívnej pedagogickej a publikačnej činnosti
- obvinili ho z ateizmu a uni musel opustiť
- hoci neskôr pôsobil na viacerých uni (prvý rektor na berlínskej uni), už nikdy sa mu nepodarilo zaujať také miesto v nem. fil. ako počas jenského obd. - jeho fil. sa vyvíjala pod vplyvom Kantovej, avšak sv. učenie spájal s potrebami polit. života
- vstúpil do zápasu o národné zjednotenie, vyzýval do boja proti franc. okupácii a prebúdzal v Nem. vedomie národnej hrdosti

- hl. diela: Vedoslovie, Poslanie človeka, Reči k nemeckému národu

vec osebe
- u Kanta vystupuje ako nepoznateľná vonk. príčina javov, a teda obmedzuje tvorivé schopnosti vedomia
- to bolo pre Fichteho neprípustné, nevyhovovalo to jeho koncepcii o slobodnom a činnom Ja
- subjekt chápal ako absolútne Ja, ako sebauvedomenie subjektu, ako činnosť, v kt. Ja - subjekt vytvára protiklad Neja - objekt

Ja a Neja
- Ja - mravná aktivita vedomia
- z tohto východiskového Ja odvodzuje jednotlivé Ja, čiže ohraničený ľudský subjekt
- Neja - bytie odvodené od vedomia
- vedomie a bytie sú sv. podstatou totožné
- dialektika Ja a Neja tvorí zákl. existujúcej skut. skutočnosť podľa Fichteho
- je zložená z 2 druhov reality
1. Ja - realita, kt. vytvára samu seba (vnút.)
2. Neja - vytv. ju Ja a preto je od neho závislá
- vonk. realita exist. iba dovtedy, kým subjekt o nej vie a má ju vo sv. vedomí

vedoslovie (veda o vedení, poznaní)
- nazýval tak sv. fil. - je zameraná na vedomie, pretože iba vedomie považoval za realitu.