konečnosti kladie neosobne: musí sa zomrieť

človek v autentickom bytí
- má starosť o vlastnú existenciu, zaujíma taký postoj k svetu, kt. je výlučne existenciálny
- sv. existenciu môže človek uchopiť al. premeškať
- jeho vzťah ku skutočnosti je „praktický": vytvára svet s ohľadom na vlastnú existenciu
- človek veci vôkol seba napĺňa zmyslom, vedie ho k tomu starosť o existenciu
- starosť je pre Heideggera „matka sveta"

čas a priestor - človek ich vymedzuje z hľadiska sv. existencie
- čas - to, čo sa rozprestiera medzi narodením a smrťou
- priestor - to, kam umiestňujem sv. „náčinie", teda to, čím udržujem sv. existenciu
- iba v neautentickom bytí môžeme hovoriť o čase a priestore vo fyzikálnom zmysle, t. j. vtedy, keď nám nejde o porozumenie nášho bytia, ale keď skúmame veci
- vedecké skúmanie nemá pre existenciu „praktický" zmysel, v skut. veci nepoznáva, len na sa na en zvonku pozerá

poznanie
- poznanie = napĺňanie zmyslom, tvorenie zmyslu
- nie je to len pasívne prijímanie poznatkov, ale tvorivý akt
- v skut. autentickom bytí, v starosti o existenciu nie je nepravda, kým v prepadnutosti svetu zase nie je pravda
- „bytie v pravde" je bytím starosti o existenciu a v neunikaní do „neautenticity"

- v neskoršom obd. sa sústredil najmä na problematiku jazyka, resp. reči ako prosterdia, v kt. sa nám „vyjavuje" bytie.