Existencializmus - Martin Heidegger (1889 - 1976)

- nar. sa v Nem.
- začal študovať teológiu, ale čoskoro prešiel na filozofiu
- po štúdiách pôsobil ako asistent Edmunda Husserla, neskôr sa stal jeho uni nástupcom
- po nástupe nacionálneho socializmu pôsobil ako rektor na uni - no len krátko, odstúpil a utiahol sa do ústrania - jeho počiatočné sympatie k nacionálnemu socializmu sa stali diskutabilnou ?
- po 2. SV nemohol z polit dôvodov prednášať, neskôr sa k pedagogickej a verejnej činnosti vrátil
- najvýznam. dielo: Bytie a čas (1927) - stal sa ním slávnym a uznávaným
- hl. diela: Čo je metafyzika (1929), List o humanizme (1947), Holzwege (1950), Nietzsche (1961)
- od r. 1975 vychádza súborné vydanie jeho diel, prednášok, neuverejnených rukopisov, kt. má zahrnovať 80 zväzkov

- prístup k jeho dielu sťažuje jeho osobitý jazyk - pracuje s pôvodom slov a pátra po ich pôvodných významoch (to spôs. ťažkosti najmä pri prekladoch)

Bytie a čas
- ? bytia = zákl. ? celej fil. - tvrdí, že doterajšia fil sa odohrávala v „zabudnutosti bytia"
- preto sv. fil koncepciu nazýva fundamentálnou ontológiou
- nezaujíma ho, že súcno je; bytie je najvšeobecnejší pojem, a preto je nedefinovateľný
- on sa pýta, čo je vlastne zmysel bytia - na to sa môžeme pýtať len prostredníctvom súcna, kt. vie o sv. bytí - takéto konečné súcno nazýva pobyt

človek
- jediné súcno, kt. o sv. bytí vie, je človek - poznávať vlastné bytie = existovať
- ľudské bytie je existencia, kým vš. ostatné veci iba jednoducho sú
- iba človek je existenciálne schopný pochopiť bytie
- svojím zmyslom svet závisí od človeka a človek sv. existenciou závisí od sveta

autentické bytie
- človek o sebe vie, že je, a že je konečný - jeho bytie je „bytím k smrti"
- človek má pred smrťou úzkosť, preto je jeho existencia sústavná starosť
- človek vie, že v okamihu smrti sa ocitá sám, v opustenosti a osamelosti
- človek prikladá existencii nesmiernu cenu (je krátka a konečná)
- človek nikdy nie je úplne v prítomnosti, ale obzerá sa do minulosti a hľadí do budúcnosti
- autentické bytie = starosť o existenciu

neautentické bytie
- človek sa pred ním utieka z úzkosti pred konečnoťou
- označuje ho neosobným, neurčitým „man"
- „man" - existenciál, kt. ontologicky určuje ľudskú existenciu v jej „každodennom bytí", keď vlastne stráca sv. vlastné bytie, sv. autenticitu
- v „man" ľudská existencia stráca samu seba, žije, myslí, koná, verí tak, ako sa žije, ako sa myslí, ako sa koná, ako sa verí; aj problém sv.

konečnosti kladie neosobne: musí sa zomrieť

človek v autentickom bytí
- má starosť o vlastnú existenciu, zaujíma taký postoj k svetu, kt. je výlučne existenciálny
- sv. existenciu môže človek uchopiť al. premeškať
- jeho vzťah ku skutočnosti je „praktický": vytvára svet s ohľadom na vlastnú existenciu
- človek veci vôkol seba napĺňa zmyslom, vedie ho k tomu starosť o existenciu
- starosť je pre Heideggera „matka sveta"

čas a priestor - človek ich vymedzuje z hľadiska sv. existencie
- čas - to, čo sa rozprestiera medzi narodením a smrťou
- priestor - to, kam umiestňujem sv. „náčinie", teda to, čím udržujem sv. existenciu
- iba v neautentickom bytí môžeme hovoriť o čase a priestore vo fyzikálnom zmysle, t. j. vtedy, keď nám nejde o porozumenie nášho bytia, ale keď skúmame veci
- vedecké skúmanie nemá pre existenciu „praktický" zmysel, v skut. veci nepoznáva, len na sa na en zvonku pozerá

poznanie
- poznanie = napĺňanie zmyslom, tvorenie zmyslu
- nie je to len pasívne prijímanie poznatkov, ale tvorivý akt
- v skut. autentickom bytí, v starosti o existenciu nie je nepravda, kým v prepadnutosti svetu zase nie je pravda
- „bytie v pravde" je bytím starosti o existenciu a v neunikaní do „neautenticity"

- v neskoršom obd. sa sústredil najmä na problematiku jazyka, resp. reči ako prosterdia, v kt. sa nám „vyjavuje" bytie.