- osvietenstvo 18. st. je široké myšl. hnutie, kt. pôvodne vzniklo v Angl. a postupne ovplyvnilo ideový a polit. vývin celej Európy
- Kant: „Osvietenstvo je vykročením človeka z nesvojprávnosti zavinenej ním samotným." (nesvojprávnosť chápe ako neschopnosť používať rozum bez cudzej pomoci)
- osvietenstvo zdôrazňovalo význam rozumu (nie tak ako racionalisti, kt. vytvárali zložité filozof. systémy)
- vo využití rozumu osvietenstvo videlo zdroj zmeny a nápravy spoloč. pomerov, zdokonalenie morálky i človeka
- osvietenstvo dosiahlo sv. vrchol vo Franc.
- tu už v 17. st., t. j. pred osvietenstvom, pôsobili voľnomyšlienkári - hnutie libertínov, kt. ironizovali a znevažovali despotickú vládu a autority vôbec
- osvietenci pochádzali zo vš. vrstiev obyv., boli to však najmä príslušníci mladej buržoázie - osvojili si nového ducha, dobu chápali ako „epochálny zlom" a verili, že svet sa musí zmeniť
- osvietenci boli presvedčení, že polit. despociu, sociálnu nespravodlivosť a moc cirkvi možno odstrániť najmä rozvojom vedy a jej využívaním, šírením osvety, zvyšovaním všeobecnej vzdelanosti a kultúrnosti širokých vrstiev a reformami, kt. by uskutočňovali osvietení a vzdelaní panovníci
- v tomto obd. vznikla a prevládala zjednodušená predstava, že všeobecný vzostup ľudstva priamo závisí od zdokonalenia a rozšírenia poznania.