Delenie ľudských práv

- niektorí autori delia ľudské práva na 2 skupiny
a) prirodzené - práva nezávislé od št. moci, kt. št. neposkytuje, ale môže ich zaručiť a uzákoniť
b) občianske - práva, kt. dostávajú občania od št. a uplatňujú sa vo verejnom živote

- iní autori hovoria o 3 skupinách ľudských práv:
a) osobné práva a slobody
b) polit. práva a slobody
c) sociálne, ekonomické a kult. práva
k nim sa v posl. dobe pridáva aj štvrtý typ:
d) práva solidarity

- za najvhodnejšie členenie a typológiu ľudských práv sa však považujú 3 vývojové stupne, kt. sa označujú ako generácie ľudských práv:
1. občianske a politické práva - práva prvej generácie
2. hospodárske, sociálne a kultúrne práva - práva druhej generácie
3. práva solidarity - práva tretej generácie

práva prvej generácie
- tie, kt. boli ako prvé formulované a zakotvené v ústavách národných št. počas buržoáznych revolúcií v 18. st. - zahŕňajú občianske (základné, nezávislé od št. - človek ako autonómna bytosť) a politické práva (predpokladajú aktívnu účasť občanov a na polit. rozhodovaní)

práva druhej generácie
- práva vyššieho vývojového stupňa, kt. naplnenie závisí od konkrétnej vlády danej krajiny, od jej možností
- v rámci OSN to bolo prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ale najmä Medzinárodného paktu o hospod., soc. a kult. právach, a v rámci Rady Európy Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a zákl. slobôd a Európska sociálna charta
- keď predstavitelia št. ratifikujú tieto zákl. dokumenty, št. je povinný prijať potrebné právne a faktické opatrenia, zodpovedajúce jeho ekonomickej a finančnej výkonnosti , zamerané na postupné uskutočňovanie týchto práv
- popri individuálnych právach sa vymedzuje aj kolektívne právo (napr. právo národov na sebaurčenie)
- práva národnostných menšín sa realizujú ako individuálne práva, aby to nenarušovalo suverenitu št. a neohrozovalo jeho integritu
- syntéza práv prvej a druhej generácie

práva tretej generácie
- syntéza práv prvej, druhej a tretej generácie, kt. vyplýva z ich vzájomnej prepojenosti
- prejavujú sa na medzištátnej úrovni ako snaha o spoločné riešenie globálnych problémov
- tento nový vývojový stupeň iniciovalo predovš. sociálnodemokratické hnutie Z Európy, niekt. kresťanské doktríny a potreby krajín 3. sveta, kt. zaostávajú a trpia biedu následkami kolonializmu a drancovania prír. bohatstva; na zákl. toho tieto krajiny požadujú spravodlivý svetový hosp. poriadok
- sú sem zaradené nové práva, napr.

právo na zdravé životné prostredie, právo na život v mieri, slobodné disponovanie národov s ich prír. bohatstvom…
- problémy, ako predchádzanie jadrovému konfliktu, riešenie ekologickej krízy, zväčšovanie ozónovej diery, hrozba preľudnenia planéty, nedostatok potravín, znečisťovanie ovzdušia, pôdy, riek, možno riešiť iba spoločným úsilím celého medzinárodného spoločenstva, pretože už nejde iba o zákl. ľudské práva, ale o existenciu civilizácie vôbec
- s touto koncepciou ľudských práv úzko súvisí Deklarácia o medzinárodnoprávnych zásadách priateľských vzťahov medzi národmi a štátmi, prijatá Valným zhromaždením OSN v r. 1970

- v teórii existuje viacero rozdielnych názorov na problematiku definovania jednotlivých práv
- všeobecne je za ľudské práva považovaný súbor zákonov, princípov a požiadaviek, kt. vyjadrujú postavenie človeka v spoločnosti

zákl. ľudské práva
- zabezpečujú ochranu ľudského života, ochranu ľudskej dôstojnosti a slobodného rozvoja osobnosti
- medzi najdôležitejšie patria: právo na život, nedotknuteľnosť osoby, zachovanie dôstojnosti, právo vlastniť majetok, sloboda pohybu a pobytu, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania

občianske práva
- sú formulované št., kt. ich schvaľuje prostredníctvom zákonodarného orgánu
- uplatňujú sa v rámci verejného života, pri realizácii polit. záujmov, tvorbe a kontrole polit. reprezentácie
- medzi najdôležitejšie patria: sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda zhromažďovania a spolčovania, sloboda vedeckého bádania, petičné právo…
- št. má za úlohu vytv. právne podm. na ich realizáciu

hospodárske, sociálne a kultúrne práva
- vymedzujú práva v uvedených spoloč. oblastiach
- najvýznamnejšie z nich sú právo na slobodnú voľbu povolania, zakladať odborové organizácie, právo na spravodlivú odmenu za prácu, na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, na ochranu zdravia, na vzdelanie…
- praktiky vš. uvedené práva sú právami individuálnymi
- okrem nich poznáme aj kolektívne práva, kt. sú poskytované určitým špecifickým skupinám (ženy, deti…)

- zákl. predpokladom uplatňovania ľudských práv je rovnosť vš. ľudí bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, polit. al. iné zmýšľanie, národnostný al. sociálny pôvod, rod, majetok al. iné postavenie
- zároveň je neprípustné robiť akékoľvek rozdiely na zákl. polit., právneho al. medzinárodného postavenia krajiny al. územiu ku kt. človek patrí.