Forma vlády

- najvýznam. zložka formy št., pretože vyjadruje:
a) štruktúru najvyšších orgánov št. a vzťahy medzi nimi
b) účasť občanov na realizácii št. moci, teda vzťah obyv. k št. moci
- formy vlády:
o monarchie
o republiky
o diktatúry

monarchia
- forma vlády, čiže forma št., kde na čele št. je panovník, monarcha, suverénna osobnosť s rôznym titulom (cár, cisár, knieža, vojvoda, sultán, šejk…)
- panovník má osobné privilégiá, k moci sa dostáva dedične, len výnimočne voľbou
- formálna hlava štátu, nie je polit. zodpovedný
- monarchie: dedičné (uplatňuje sa nástupnícke právo), volené (v súčasnosti napr. teokratická monarchia Vatikán, v minulosti Poľsko)
- podľa mocenského postavenia monarchu:
o absolutistické
- neobmedzená vláda panovníka, kt. je nielen hlavou št., ale aj suverénnym št. orgánom postaveným nad zákonom
- bežné v minulosti (16. - 17. st.)

o stavovské
- najmä v 14. a 15. st.
- na správe št. sa spolupodieľala šľachta, duchovenstvo a neskôr aj meštianstvo (napr. Čechy, Poľsko)

o parlamentné
- moc patrí parlamentu (najvyšší zastupiteľský a zákonodarný orgán volený vo všeob. voľbách)
- panovník je len reprezentačnou hlavou št. (napr. Japonsko)

o konštitučné
- práva panovníka obmedzuje a upravuje ústava, kt. vymedzuje aj postavenie parlamentu a vlády
- panovník je formálnou hlavou št. (napr. Veľká Británia, Švédsko, Dánsko)

o dualistické
- zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament
- panovník má takmer absolutistickú moc, časť legislatívnych právomocí však prenecháva parlamentu (panovník je napr. predsedom vlády, kt. menuje a odvoláva, ale vláda je zodpovedná parlamentu)
- nie je veľmi rozšírená
- v súčasnosti existuje v Jordánsku a v Saudskej Arábii

republika
- forma vlády, kde na čele št. je osoba, kt. na časovo obmedzené obd. volí buď parlament, alebo sa volí v priamych voľbách; zvyčajne je to prezident bez osobných privilégií al. kolektívny orgán (napr. bývalý ZSSR)
- starovek (Grécko, Rím): buď aristokratická (volebné práva len aristokracia) al. demokratická podoba (volebné práva vš. plnoprávni občania)
- stredovek: republika len zriedkavo, iba ako tzv. mestská republika
- dnes: republikami sú 2/3 existujúcich štátov
- podľa toho, kt. z najvyšších št.

orgánov má silnejšie postavenie rozlišujeme:
o parlamentnú republiku
- existuje tu deľba práce, moci aj zodpovednosti
- parlament je volený vo všeobecných priamych voľbách a prezidenta volí parlament
- vládu menuje prezident, schvaľuje ju parlament
- vláda je za sv. činnosť zodpovedná parlamentu, kt. jej môže vysloviť nedôveru

o prezidentskú republiku
- prezident je súčasne na čele exekutívy
- prezidenta nevolí parlament
- prezident nie je zodpovedný parlamentu, má rozsiahle právomoci, môže vetovať al. zdržať prijatie zákonov

diktatúra = samovláda
- forma vlády, kt. sústreďuje polit. moc v rukách neobmedzeného vládcu al. úzkej skup. ľudí
- vyznačuje sa:
o koncentráciou moci (zákonodarnej, výkonnej aj súdnej)
o vylúčením väčšiny obyv. z účasti na polit. rozhodovaní (voľby sa buď nekonajú al. sa konajú len formálne, zmanipulované voľby)
o zabránením diskusie a propagácie polit. názorou (cenzúrou al. monopolom na prostriedky masovej komunikácie)
- funkcia hlavy št. sa najčastejšie obsadzuje nelegitímne, napr. štátnym prevratom
- znakom modernej diktatúry býva totalitne presadzovaná ideológia a masové polit. strany, kt. aparát prerastá do št. aparátu
- v dejinách: vojenská, fašistická a diktatúra proletariátu.