Historický vývoj demokracie
Grécko
- pojem demokracia pochádza z antického Gr., pôvodne označoval polit. zriadenie mestských št. - polis, najmä Atén v 6. - 4. st. p. n. l.
- polis bol iný, než je dnešný št., líšil sa rozlohou i počtom obyv.
- Atény - 5. st. p. n. l.
- Solón, Kleistén, Perikles - vytv. spoločenské predpoklady, aby sa sformovala demokracia ako št. režim
- vláda ľudu - uplatňovala sa na ľudovom zhromaždení (vš. obyv. rozhodovali o všetkom)
- zápory:
- na ľudovom zhromaždení sa mohol zúčastniť len občan s aténskym príslušenstvom a musel byť slobodný
- z diania boli vylúčené ženy a otroci
- z 300 tis. občanov malo právo zúčastniť sa len 40 tis.
- z vlády ľudu bolo veľa vyčlenených, vládla len elita
- no aj napriek záporom je aténska demokracia pre nás veľký vzor: každý slobodný Aténčan je uvedomelý občan - vie plniť svoje občianske povinnosti -> je schopný zastávať verejné funkcie (výber do nich bol losovaním, okrem vojenských a finančných funkcií)
- Sokrates aj Platón vystupovali proti demokracii
- Sokrates - prílišná a neobmedzená sloboda je zlá pre spoločnosť; veľký problém: vš., kt. rozhodujú o osude spoločnosti musia byť vzdelaný
- Platón - je to najhoršie zriadenie, kt. vyvoláva tyraniu; sloboda: zákl. pravidlo - „každý robí to, čo uzná za vhodné", a preto sa nerešpektuje povinnosť; zápor: je to vláda nevzdelaného človeka
- Aristoteles - demokracia = zdroj polit. nestability a polit. činov
- klady: ľudia sa vyjadrovali k problémom - verejným veciam, každú funkciu mohol občan zastávať iba raz
- otázne: nemohol sa zdržať hlasovania, buď áno al. nie
Antický Rím
- nemal jasne vykryštalizovanú demokraciu ako Atény
- v obd. republiky - prvky demokracie v rímskej spoločnosti
- senát - aristokrat. prvok
- ľudové zhromaždenie - občania sa síce mohli zúčastňovať na št. moci, ale iba málokto z nich mohol zastávať rozhodujúce verejnú funkcie
- tribúni ľudu - tiež demokrat. prvok, zastávali názory plebejcov vo vzťahu k aristokracii
Stredovek
- počas celého stredoveku nemožno vláde ľudu ani hovoriť
- je temným aj z tohto hľadiska
- človek sa modlí a pracuje, nemá takmer žiadne práva
- predovš. vazalské (lénske) vzťahy (žiadna vláda ľudu)
- vytv. predpoklady na obmedzenie moci panovníka (absolutistickej) + boj o moc medzi cirkvou a panovníkom
Anglicko
- Ján Bezzemok - Magna charta (13. st.)
- obmedzenie absolutistickej moci kráľa
- vznikla Rada barónov, kt.
s kráľom rozhodovali o dôležitých ? (dane…)
Humanizmus a renesancia
- prináša nové videnie človeka
- (vznik v Tal.)
- človek so sv. individuálnymi črtami (Boccatio - obyč. ľudia s obyč. životmi)
- človek má právo na dôstojný život
- Pico della Mirandola - Boh nás stvoril na svoj obraz - má nám dožičiť dobro
- nové pohľady a teórie na usporiadanie spoločnosti
- soc. učenie:
- T. More („Utópia" - obyvatelia žijúci na ostrove sú šťastní, volia si zástupcov zo seba) + T. Campanella x Machiavelli (hovorí o absolutizme)
- obaja rozvíjali princíp rovnosti - vš. ľudia by mali mať dostatok práce a mali by byť dostatočne ohodnotení
- obd. humanizmu a renesancie prinieslo myšlienku zastupiteľstva
Osvietenstvo
- viera v človeka a jeho rozum
- človek verí v neobmedzené možnosti sv. rozumu
- J. Locke (Angl.) - 1 človek nemôže viesť vš. v št. (žiadny absolutizmus)
- Ch. Montesquieu (Franc.) - dokončil deľbu moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu (zákonodarná, výkonná a federatívna); Duch zákonov"
- výrazný krok k demokracii
J. J. Rousseau - emocionálny osvietenec
- ľud je suverénny -> človek je slobodný
- ľud je nositeľ vš. moci v spoločnosti
- princíp obecnej vôle - spol. sa riadi rozhodnutiami väčšiny
- „O spoločenskej zmluve"
- žiadna zastupiteľská demokracia - buď si ľud vládne sám, al. niekto iný
- posvätil komunizmus
Po buržoáznej revolúcii
- -> veľkých št. => budovanie zastupiteľských orgánov = nepriamej demokracie.
|