Ústava

- z hľadiska 20. st.
- zákl. zákon št., zákon s najvyššou právnou silou
- vš. ostatné zákony, nariadenia, vyhlášky s ňou musia byť v súlade - kontroluje a zabezpečuje to Ústavný súd

charakteristika z hľadiska obsahu:
- úvod (preambula) a záver
- charakteristika št. režimu
- akým spôsobom sa vytvára a rozdeľuje št. moc, aké sú kompetencie jednotlivých zložiek
- vzťah medzi občanom a orgánmi št. moci
- zakotvené práva a slobody

formy:
- písomná podoba
- prístupnosť širokej verejnosti
- označenie: ústava, ústavná listina, konštitúcia
- má presne vymedzený spôsob schvaľovania (u nás ju prijímajú 3/5 vš. poslancov), v krajinách je tento spôsob schvaľovania rôzny (osobitým spôsobom je napr. referendum)

druhy:
1. písaná
- napísaná, tvorí kompaktný celok, jeden súvislý právny dokument
- Ústava SR

2. nepísaná
- tiež napísaná, ale nevytvára jednotný celok
- nesúrodé texty, jednotlivé časti na seba nemusia nadväzovať
- Ústava Veľkej Británie

3. rigidná (tuhá)
- mení sa osobitým spôsobom, ťažko
- prijíma sa zložitejšie ako zákony

4. flexibilná (pružná)
- mení sa jednoducho, ako obyčajný zákon

5. právna
- deklaruje určité princípy a zásady života, kt. sú aj dodržiavané

6. faktická
- deklaruje určité princípy, ale nie sú dodržiavané
- Nemecko po r. 1933

7. prenesená
- prenáša sa na iné územie, z 1 št. sa obsah celej ústavy prenesie do iného št.
- po zjednotení Nemecka r. 1989 platila Ústava NDR

8. oktrojovaná
- nanútená panovníkom
- Rakúsko-Uhorsko r. 1849

funkcie ústavy:
1. stabilizačná
- stabilizuje život spoločnosti

2. poriadková
- garantuje a určuje určité princípy, dáva rámec spoločnosti
- každý sa pohybuje v istých hraniciach

3. integračná
- integruje (zjednocuje) vš. sily spoločnosti
- prijímajú ju poslanci, ale tí sú volení občanmi, mali by byť vš. spokojní => dohoda občanov a politikov.