Územnoorganizačné členenie (vertikálne rozdelenie št. moci)

- rozdelenie moci medzi št. v zloženom type a rozdelenie moci medzi ústredné orgány št. správy a orgány miestnej samosprávy
- neexistuje tu všeobecne platný a uznávaný model, ale existujú 3 uznávané pojmy vertikálneho delenia moci:
o centralizovaný model
- právomoci sú sústredené na centrálne št. orgány
- centrum rozhoduje o vš., miestne orgány iba rozpracúvajú centrálny program, vlastnú politiku nevytvárajú
- Francúzsko

o federalizmus
- môže mať 2 podoby:
o rozdelenie št. na členské jednotky, kt. majú vlastnú št. moc, ale rešpektujú spoločnú ústavu ako základ štátnosti
o zásadné obmedzenie centrálnej moci a prenesenie rozhodovacích právomocí až na úroveň obcí

o konfederácia
- zväzok suverénnych št., kt. vytvoria spoločné orgány št. moci s takými právomocami, na kt. sa št. dohodnú
- právomoci centra sú teda iba odvodené a prenesené a jeho rozhodnutia musia odsúhlasiť št. orgány

- podľa realizácie vertikálneho delenia št. moci rozlišujeme št.:
1. unitárny št.
2. zložený št.

Unitárny (jednotný) št.
- jednotná a jediná sústava najvyšších št. orgánov
- miestne št. orgány sú podriadené najvyšším orgánom št. správy
- jednotná sústava: súdnych orgánov, orgánov kontroly a prokuratúry
- jeden právny poriadok, na vrchole kt. je ústava
- jeden systém št. symbolov, jediné št. občianstvo
- unitárna podoba štátnosti sa môže realizovať buď ako samostatný št. (napr. SR od r. 1993) al. ako subjekt niektorej formy zloženého št. (napr. obd. existencie Česko-slovenskej republiky od r. 1918 až do prijatia ústavného zákona o čsl federácii)
o centralizovaný
- centrálne orgány zasahujú do právomoci miestnych orgánov

o decentralizovaný
- miestne orgány majú väčšie právomoci, vykonávajú ich samostatne
- jeho súčasťou je autonómia - niekt. časti št. majú právne zaručenú relatívnu samostatnosť al. samosprávu; autonómne územné orgány rozhodujú predovšetkým v regionálnych, kultúrnych al. aj politických záležitostiach; autonómne územia mávajú sv. vlastné zákonodarné, správne a súdne orgány

Zložený št.
- členenie št., pri kt. jednotlivé územné celky nesú znaky štátnej suverenity
- vzniká buď dobrovoľným spojením štátov na zákl. medzištátnej zmluvy, al. rozdelením pôvodne unitárneho št.
- št. si ponechávajú právo dobrovoľne vystúpiť zo zväzku
- medzi zákl. formy zložených št.

patrí:
o federácia
o únia (reálna, moderná)
o zväz štátov (personálna únia, konfederácia)
- znaky:
- dvojitá sústava najvyšších orgánov št.
- existencia 2 a viacerých št. na št. území, kt. disponujú samostatnosťou na zákl. sebaurčovacieho práva
- spoločná ústava al. zmluva a niekoľko právnych dokumentov s funkciou ústavy al. zmluvy
- dvojkomorový parlament, pričom jednu komoru tvoria zástupcovia členských št. - dvojité zákonodarstvo
- dvojité št. občianstvo
- rozdelenie právomocí a kompetencií medzi orgány zloženého št. a členské št.

o federácia
- v súčasnosti najrozšírenejšia forma
- subjekty federatívneho usporiadania postupujú spoločnému št. časť svojej suverenity
- znaky:
o zloženie federácie zo št. útvarov
o existencia federatívnej ústavy a ústav členských št. o sústava orgánov federácie a orgánov členských št.
o existencia federálnej komory
o právny poriadok federácie, pričom právne normy federácie platia na celom území, a právny poriadok subjektov federácie
o dualizmus št. symbolov
- právomoci federácie: obrana, spoločná mena, zahraničná politika, federálne zákony a zákl. ľudské práva a slobody
- členské št. majú hosp., sociálne a kult. právomoci

o únia
- voľná forma štátoprávneho usporiadania
- reálna únia: spoločná hlava št., spoločné právomoci a kompetencie, kt. členské št. za spoločné označili: obrana, financovanie, zahraničná politika (príklad: Rakúsko-Uhorsko od vyrovnania v r. 1867)
- moderná únia: integrácia bývalých koloniálnych mocností a kolónií; vznikla po 2. SV rozpadom koloniálnej sústavy (Commonwealth, Spoločenstvo krajín pridružených k Francúzsku)

o personálna únia
- nadštátne spojenie št.
- bolo voľné spojenie suverénnych št., kt. spájala osoba spoločného panovníka, ak niektorý zo št. z nejakých príčin stratil panovníka
- vyskytovala sa do 19. st., napr. Anglicko - Škótsko

o konfederácia
- nadštátne spojenie št.
- zväz suverénnych št.
- členské št. si zachovávajú sv. medzinárodnú subjektivitu
- vytvárajú si spoločný orgán, riešia spoločné záležitosti
- rozhodnutia spoločných orgánov konfederácie však nezaväzujú občanov jednotlivých št., len jednotlivé št., a to iba v prípade, ak uznesenia spoločného orgánu odsúhlasí príslušný št. orgán
- USA 1778 - 1787, Švajčiarsko do r. 1847 - dnes federácie
- dnes už neexistuje čistý typ konfederácie, nadštátne spojenie konfederačného typu predstavuje Európska únia.