Pracovná výchova menej aktívnych a zručných detí

„Nikto nie je úplne neschopný, každý dokáže aspoň niečo urobiť, len mu treba na to vytvoriť podmienky“
/Preiffer/

Práca je pre jedinca základným socializačným prostriedkom – slúži jeho vlastnému rozvoju a sebauspokojeniu.
Mnohé deti prichádzajú do MŠ s málo pozitívnymi sociálnymi skúsenosťami, vzťahmi a návykmi. Pracovné zručnosti detí sú na nízkej úrovni, často nezodpovedajú ich vývinovým schopnostiam. Preto je dôležité venovať sa týmto deťom so zvýšeným individuálnym prístupom pri plnení úloh.
Pracovná výchova okrem získavania pracovných zručností by mala každému jedincovi prinášať radosť z vykonanej práce, pocit užitočnosti, uspokojenia, kladný vzťah k veciam, k nástrojom životného a pracovného prostredia.
Práca môže prispieť i k celkovej reflexnej činnosti. Pomocou nej sa rozvíja nervovosvalový aparát, motorický, zrakový, sluchový, hmatový receptor, ako aj psychické schopnosti. Rozsah programu výchovnej práce, jeho vnútorné členenie a úlohy sú prispôsobené schopnostiam detí. Pracovná výchova v ňom zahrňuje okruhy, ktoré úzko súvisia. Sú to: sebaobsluha, upratovacie práce, práce s technickým materiálom a prírodninami, zostrojovanie a konštruovanie, pestovateľské a chovateľské práce.
Pri plnení úloh s menej zručnými a aktívnymi deťmi je dôležité rešpektovať všetky výchovné a vyučovacie zásady a metódy. Patria sem: a) zásada názornosti: je dôležitou podmienkou pozitívnych výsledkov v práci, no pri práci využívame len nevyhnutné množstvo pomôcok, inak by mohli pôsobiť rušivo na pozornosť dieťaťa. Zásada názornosti u menej aktívnych a zručných detí predpokladá – primeranosť práce
- rovnaké zaťažovanie svalstva
- vhodnosť pracovných úkonov
- správnu organizáciu práce – striedanie práce a odpočinku
- použitie náradia primeraného zručnosti dieťaťa
b) zásada primeranosti: spočíva v tom, že požiadavky kladené na dieťa musia byť primerané obsahu, rozsahu i forme, aby zodpovedali schopnostiam detí. U menej zručných detí možno zľahčiť požiadavky na veľkosť alebo zložitosť výrobku – napr. Zručnejšie deti majú zhotoviť skladaním papiera leporelo, menej zručné deti zloženie obdĺžnika na polovičku. c) zásada sústavnosti a postupnosti: znamená postup od ľahšieho k ťažšiemu, jednoduchšieho k zložitejšiemu s postupným zvyšovaním nárokov na deti
d) zásada aktivity: pri vzbudení záujmu o činnosť nepodáme deťom hotové informácie, ale stimulujeme ich aktivitu otázkami (napr.

Čo máme pripravené na stole? S čím budeme pracovať? ) Účinným stimulátorom a aktivizátorom k aktivite detí je pochopenie účelnosti pracovného výrobku /činnosti/, ocenenie detí učiteľkou pred rodičmi
e) zásada individuálneho prístupu: učiteľka sa osobitne venuje deťom s apatickým správaním, k individuálnemu prístupu patrí aj individuálne zadávanie úloh vzhľadom na individuálne možnosti, schopnosti, unavenosť, malú schopnosť sústrediť sa a pod.
f) zásada jednotného pôsobenia: zahrňuje jednotný výchovný vplyv MŠ, rodiny a verejnosti.
g) zásada trvanlivosti: spočíva v opakovaní vedomostí, zručností a návykov, využívaním individuálnej práce s deťmi, pri neustálom opakovaní a oživovaní činností prostredníctvom rôznych hier apod.
h) zásada komplexnosti: predpokladá všestranné pôsobenie na dieťa – tj., že pri rozvíjaní pracovných zručností súčasne rozvíjame myslenie, reč, pohybové schopnosti, vôľové vlastnosti, citovú oblasť, fantáziu a tvorivosť detí, čiže celú osobnosť dieťaťa.
i) zásada prirodzenosti: jej uplatňovanie predpokladá radostné ovzdušie pri práci, skutočný záujem o dieťa.


METÓDY: rozdeľujeme ich na výchovné /príklady, vysvetlenia/ a vzdelávacie / slovné a názorové/. Pre menej aktívne a zručné deti učiteľka MŠ vyberá metódy s rešpektovaním zákonitostí psychiky dieťaťa a jeho možností.
Organizačné formy Pv – v MŠ sa v rámci Pv uskutočňujú individuálne a kolektívne formy práce – individuálne formy – s menej aktívnymi a zručnými deťmi. V rámci individuálnej práce s deťmi sa využívajú stimulačné a rozvíjajúce výchovné programy, ktoré môžu prispievať k postupnému vyrovnávaniu niektorých nedostatkov u detí a tým i k zmenšovaniu rozdielov v úrovni zručností.
Úspešnosť plnenia úlohy na Pv závisí od toho, ako učiteľka prihliada na: individuálne zvláštnosti, pochopenie úlohy, utvrdzovanie poznatkov a zručností, precvičovanie. Výchovný proces treba viesť tak, aby sa všetky deti podľa svojich schopností a zručností mohli podieľať na spoločnej činnosti.


Použitá literatúra:

Pracovná výchova detí predškolského veku
Autorka Katarína Majzlanová

Vypracoval.

Zdroje:

Pracovná výchova detí predškolského veku -
Autorka Katarína Majzlanová -