Podobne ako vo všeobecnejšom systéme kást aj príslušnosť k džáti sa dedí, preto je trvalá a nemenná.
Právnu diskrimináciu, založenú na kastách, v modernej Indii zrušili a industrializácia viedla k vzniku mnohých nových profesionálnych skupín. To vyvolalo vzostup individuálnej i kolektívnej sociálnej mobility, v dôsledku ktorej sa systém kást čiastočne uvoľnil. b)Stavovský systém - Sociálne skupiny známe ako stavy existovali v Európe od čias Rímskej ríše až do Veľkej francúzskej revolúcie r. 1789. Stavovský systém dosiahol svoj vrchol vo feudalizme a podobný systém bol aj v Japonsku. Stavy boli vytvorené zákonmi, ktoré jasne stanovovali systém práv a povinnosti, privilégií a záväzných úloh. Stavy sa vzťahovali aj na prevládajúce ekonomické rozdelenie pracovných síl. Stavovský systém nebol úplne uzavretý systémom sociálneho rozvrstvenia. Pripúšťal sa v ňom sociálny pohyb, aj keď to nebolo veľmi bežné.
Bývalé hlavné stavy:
1.šlachta
2.duchovenstvo
3.obyčajný ľud

Úpadok stavovského systému prebiehal zároveň s vzostupom ekonomickej i politickej moci mestskej buržoázie.

c)Triedne systémy - Triedne systémy sociálnej stratifikácie sú charakteristické pre priemyselnú kapitalistickú spoločnosť. Triedy sú definované skôr z hľadiska ekonomického
než náboženského / ako je to v prípade kást / alebo politicko-právneho / v prípade stavov /.
V moderných demokratických spoločnostiach neexistujú nijaké zábrany pre hospodársky úspech, v dôsledku čoho triedne systémy zvyčajne nie sú až natoľko charakterizované zdedenými činiteľmi, čomu zodpovedá aj ich väčšia otvorenosť, než je to v iných typoch sociálnej stratifikácie. Podľa priekopníckych sociologických teórií Karla Marxa a Maxa Webera existujú dva základné modely tried. d)Ďalšie typy sociálneho členenia - Také typy členenia spoločnosti, ako je pohlavie, rasa, etnická príslušnosť, jazyk a náboženstvo, v mnohých spoločnostiach tvoria bežný základ oficiálnej a neoficiálnej diskriminácie. V 19 stor. v mnohých krajinách napríklad ženy nemohli vlastniť majetok a nesmeli sa zaoberať niektorými profesiami.
Termín PLURALITNÁ SPOLOČNOSŤ sa vzťahuje na spoločnosť, ktorá je zložená z rozličných rasových, etnických, jazykových alebo náboženských skupín.
Zvýšenie napätie medzi skupinami s odlišnými kultúrnymi tradíciami môže viesť k politickému hnutiu - SEPARATIZMUS. Napr. v Indii obrovské násilie medzi moslimami a hindmi viedlo r.1947, v čase získania nezávislosti krajiny, k rozdeleniu na dva samostatné štáty - na prevažne hinduistickú Indiu a prevažne moslimský Pakistan.