Sociálne rozvrstvenie a rozčlenenie

Hierarchická klasifikácia spoločenských rozdielov v rámci jednej či viacerých dimenzií sociálnej nerovnosti / pokiaľ ide o majetok, moc či prestíž / je známa pod názvom SOCIÁLNA STRATIFIKÁCIA. Jej špecifický typ, ktorý v určitej spoločnosti prevláda, má tendenciu meniť sa v čase. Sú spory o to, či sociálna stratifikácia predstavuje univerzálnu črtu ľudských spoločnosti. V spoločnostiach, ktoré ešte nepoznali písmo, či tzv. primitívnych spoločnostiach bola určujúcim činiteľom sociálnej nerovnosti príslušnosť ku KLANU / skupine ľudí pochádzajúcich y toho istého mužského predka / alebo KMEŇU / etnickej či kultúrnej skupine /.
Okrem hierarchickej klasifikácie spoločenských rozdielov, ktoré rozčleňujú spoločnosť na horizontálne vrstvy, sa ešte väčšmi triešti kvôli pohlaviu, rase, etnickej príslušnosti, jazyku a náboženstvu.


Jednotlivé systémy rozdelenia

a)Kastový systém - V najrozvinutejšej podobe možno kasty nájsť v hinduistickom systéme sociálnej stratifikácie v Indii. Bližší pôvod tohoto systému je nejasný, hoci je známe že existuje už prinajmenšom 2000 rokov. Spoločenské skupiny známe ako kasty sú navzájom
oddelené náboženskými pravidlami rituálnej čistoty a sú hierarchicky zoradené od čistých po nečisté. Čiže každá kasta je “ čistejšia “ ako kasta pod ňou. Kontakty medzi kastami sú zakázané, lebo nižšie kasty by mohli „ poškvrniť „ vyššie, keby sa k nim priveľmi priblížili. Príslušnosť ku kaste sa delí a hinduisti ju pokladajú za bohom predurčenú. Vyžaduje sa, aby členovia kasty vstupovali do manželstva len s príslušníkmi svojej kasty. Tradične sa kasty spájajú s určitými druhmi zamestnania, čo naďalej upevňuje sociálnu segregáciu. Keďže príslušnosť ku kaste je trvalá a nemenná, v tomto ustrnutom kastovom systéme nie je možný nijaký sociálny pohyb nahor / či nadol / po spoločenskom rebríčku ani prostredníctvom manželstva či vlastného úsilia. Hlavné kasty a s nimi spojené zamestnania sú:
1. brahmani / duchovný /
2. kšatrijovia / vojaci a statkári /
3. vaišjovia / roľníci a obchodníci /
4. šúdrovia / vidiecki a mestskí námezdní robotníci /

Neskôr na koniec klasifikácie pribudla ďalšia kasta“ haridžanovia či nedotknuteľní, ktorí robia najšpinavšie práce, ako je čistenie ulíc či záchodov. Okrem týchto hlavných kást je ešte niekoľko tisíc podkást na vidieku: sú známe pod menom džáti.

Podobne ako vo všeobecnejšom systéme kást aj príslušnosť k džáti sa dedí, preto je trvalá a nemenná.
Právnu diskrimináciu, založenú na kastách, v modernej Indii zrušili a industrializácia viedla k vzniku mnohých nových profesionálnych skupín. To vyvolalo vzostup individuálnej i kolektívnej sociálnej mobility, v dôsledku ktorej sa systém kást čiastočne uvoľnil. b)Stavovský systém - Sociálne skupiny známe ako stavy existovali v Európe od čias Rímskej ríše až do Veľkej francúzskej revolúcie r. 1789. Stavovský systém dosiahol svoj vrchol vo feudalizme a podobný systém bol aj v Japonsku. Stavy boli vytvorené zákonmi, ktoré jasne stanovovali systém práv a povinnosti, privilégií a záväzných úloh. Stavy sa vzťahovali aj na prevládajúce ekonomické rozdelenie pracovných síl. Stavovský systém nebol úplne uzavretý systémom sociálneho rozvrstvenia. Pripúšťal sa v ňom sociálny pohyb, aj keď to nebolo veľmi bežné.
Bývalé hlavné stavy:
1.šlachta
2.duchovenstvo
3.obyčajný ľud

Úpadok stavovského systému prebiehal zároveň s vzostupom ekonomickej i politickej moci mestskej buržoázie.

c)Triedne systémy - Triedne systémy sociálnej stratifikácie sú charakteristické pre priemyselnú kapitalistickú spoločnosť. Triedy sú definované skôr z hľadiska ekonomického
než náboženského / ako je to v prípade kást / alebo politicko-právneho / v prípade stavov /.
V moderných demokratických spoločnostiach neexistujú nijaké zábrany pre hospodársky úspech, v dôsledku čoho triedne systémy zvyčajne nie sú až natoľko charakterizované zdedenými činiteľmi, čomu zodpovedá aj ich väčšia otvorenosť, než je to v iných typoch sociálnej stratifikácie. Podľa priekopníckych sociologických teórií Karla Marxa a Maxa Webera existujú dva základné modely tried. d)Ďalšie typy sociálneho členenia - Také typy členenia spoločnosti, ako je pohlavie, rasa, etnická príslušnosť, jazyk a náboženstvo, v mnohých spoločnostiach tvoria bežný základ oficiálnej a neoficiálnej diskriminácie. V 19 stor. v mnohých krajinách napríklad ženy nemohli vlastniť majetok a nesmeli sa zaoberať niektorými profesiami.
Termín PLURALITNÁ SPOLOČNOSŤ sa vzťahuje na spoločnosť, ktorá je zložená z rozličných rasových, etnických, jazykových alebo náboženských skupín.
Zvýšenie napätie medzi skupinami s odlišnými kultúrnymi tradíciami môže viesť k politickému hnutiu - SEPARATIZMUS. Napr. v Indii obrovské násilie medzi moslimami a hindmi viedlo r.1947, v čase získania nezávislosti krajiny, k rozdeleniu na dva samostatné štáty - na prevažne hinduistickú Indiu a prevažne moslimský Pakistan.