„Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a slobôd...“
Čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky

1. ÚVOD
Ľudské práva a základné slobody určujú postavenie človeka v spoločnosti, sprevádzajú ho od narodenia, dotýkajú sa jeho súkromného, rodinného života, postavenia v práci. Bez zabezpečenia určitých minimálnych práv a slobôd môže človek fyzicky existovať, ale nemôže žiť skutočným dôstojným životom. Základné práva a slobody nie sú obsiahnuté iba v Ústave Slovenskej republiky (1992). Upravujú ich tiež vnútroštátne a medzinárodné právne predpisy : 1948 – Všeobecná deklarácia ľudských práv, 1950 – Dohovor o ochrane ľudských práva a základných slobôd, 1966 – Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, 1991 – Listina základných práv a slobôd.
Ústavné zakotvenie občianskej slobody nestačí. Musí ju doplniť inštitucionálny systém ústavných garancií. V demokratickom štáte pôsobia rôzne štátne inštitúcie, ktoré tvoria štátne orgány, štátne organizácie a neštátne inštitúcie občianskej spoločnosti, nazývané mimovládne organizácie. Ich funkcia spočíva jednak v ochrane práva a slobôd a jednak v zabezpečovaní iných záujmov verejnosti.

2. INŠTITUCIONÁLNE GARANCIE
Prostredníctvom inštitucionálnych garancií si spoločnosť vytvára rôzne mechanizmy a poistky. Vďaka tomu môže mať reálnu istotu, že štát nepodnikne kroky, aby svoju moc rozšíril na úkor slobody občana a slobody spoločnosti, reprezentovnej najmä mimovládnymi organizáciami.
FUNKCIOU inštitucionálnych garancií je prevencia obmedzovania ústavne garantovanej slobody, ako aj potreba znovu nastoliť stav slobody a vlády práv, ak štát svojvoľne prekročí rámec delegácie. ÚLOHOU inštitucionálnych garancií na strane štátu prostredníctvom inštitúcií štátu a ich právomocí je:
– predchádzať neoprávneným zásahom štátu do sféry právnej slobody,
– odstraňovať následky neoprávnených zásahov do sféry právnej slobody,
– ukladať občianskoprávne, administratíve, ako aj trestné sankcie za neoprávnené zásahy do sféry právnej slobody,
– iniciovať zlepšenie systému ochrany občianskej slobody.

3. NEŠTÁTNE ORGANIZÁCIE A OCHRANA SLOBODY
Občianska spoločnosť je protikladom spoločnosti organizovanej vo forme štátu. Organizačnými útvarmi štátu sú štátne orgány: parlament, hlava štátu, súdnictvo a štátne organizácie: školy, múzeá, armáda, väznice.

Občianska spoločnosť sa organizuje podľa záujmov, takže organizačnými útvarmi občianskej spoločnosti sú inštitúcie (organizácie, občianske združenia), ktoré sa vytvárajú a pôsobia na základe záujmov jednotlivcov. Ide najmä o záujmy ekonomické (súkromné obchodné spoločnosti a podnikateľské zväzy), politické (politické strany), kultúrne (občian. združenia v oblasti filmu, divadla, výtvarného umenia), charitatívne. Občianska spoločnosť a jej inštitúcie majú byť oddelené od štátu. Neštátne (mimovládne) neziskové organizácie vytvárajú v spoločnosti tzv. tretí sektor. Pôsobia tu organizácie orientované na humanitnú a charitatívnu činnosť, vzdelávanie a mládež, ľudské práva, rozvoj slobodných a nezávislých médií. Pri zabezpečovaní svojich záujmov a pri ochrane slobody sa teda občania nemôžu výlučne spoliehať na štát. Štát len zákonom v tejto oblasti určuje základné pravidlá. ÚLOHOU neštátnych organizácií je:
– kontrola vládnej politiky,
– kontrola rešpektovania volebného a vládneho programu, výsledkov volieb a foriem, ktorými štátna moc uplatňuje svoj mandát,
– ochrana ústavne zaručených slobôd (pôsobnosť na národnej aj medzinárodnej úrovni).
Medzi najznámejšie a najvýznamnejšie mimovládne organizácie z medzinárodného hľadiska patria:
Amnesty International (AI). V súčasnosti má asi pol milióna členov pôsobiacich v 150 krajinách sveta. Jej základné ciele sú: oslobodiť všetkých bezmocných politických väzňov (tí, čo sú zatvorení, zadržaní pre svoje názory, pohlavie, farbu pleti, ...), zabezpečiť spravodlivý a plynulý súdny proces pre všetkých politických väzňov, odstrániť mučenie a vykonávanie trestu smrti .
Medzinárodná komisia právnikov, ktorá pozostáva približne zo 40 sudcov, právnych zástupcov, univerzitných učiteľov, iných právnikov. Stanovila si cieľ najmä podporu právneho štátu, avšak rozširuje svoju pôsobnosť aj na ochranu ľudských práv.
International Helsinki Federation for Human Rights (IHF).

Hlavné úlohy sú: monitorovanie porušovania ľudských práv, podporovanie princípov právneho štátu, rozvoj demokratických inštitúcií, realizácia vzdelávacích programov v oblasti ľudských práv.
K najaktívnejším vnútroštátnym mimovládnym organizáciám v SR patria: Nadácia Charty 77, Nadácia na podporu občianskych aktivít, Mierová spoločnosť v SR, Helsinské občianske zhromaždenie v SR, Slovenská únia pre mier a ľudské práva, Nadácia pre občiansku spoločnosť, Nadácia Milana Šimečku, Human a iné.
Význam neštátnych organizácií
Občiansku slobodu a demokraciu nemôže vonkoncom ochrániť:
1.) iba štát, sústava štátnych orgánov (súdy, aj ústavný súd, parlament) a iné inštitúcie, aj keby vykonávali svoje právomoci v súlade s ústavou a efektívne,
2.) použitie ústavných a zákonných prostriedkov ochrany slobody štátnymi orgánmi môže byť znemožnené, demokratické inštitúcie zakotvené v ústave sa môžu „zrútiť“ (koncentrácia moci, trvalým zneužívaním štátnej moci).
ÚLOHOU občianskych združení na tomto poli je:
– predchádzať situácii, v ktorej by bolo použitie ústavných a zákonných prostriedkov ochrany slobody znemožnené,
– účinkovať ako inštitucionálna sieť občianskej spoločnosti, ktorá znovu nastolí ústavu, ak je použitie ústavných a zákonných prostriedkov ochrany slobody znemožnené.
Vytváranie a udržiavanie demokratického pluralitného prostredia je nepredstaviteľné bez inštitúcií občianskej spoločnosti, inštitúcií jej tretieho sektora. Občianska spoločnosť má mať v demokratických podmienkach zabezpečenú autonómiu, má byť oddelená od štátu.

4. SLOBODA PREJAVU A PRÁVO NA INFORMÁCIE
„Sloboda slova nie je záležitosťou len novinárov, ale každého občana. A že je tou základnou slobodou, od ktorej sú ostatné občianske slobody závislé.“ Jindřich Pecka.
K nenahraditeľným nástrojom ochrany slobody patrí:
A) Sloboda slova, sloboda prejavu a právo na informácie. Čl. 26, ods. 2 zákona č. 460/1992 Zbierky zákonov o politických právach,: „Každý má mať právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nesmie podliehať povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa nesmie viazať na povolenie štátu.“
Aby sa vylúčilo, významne obmedzilo účelové zasahovanie štátu do oblasti informácií, je potrebné do oblasti elektronických médií zaviesť tzv. duálny systém. Podstatou je paralelné vysielanie verejných a súkromných televíznych a rozhlasových staníc. Jednak pôsobenie verejnej televízie a verejného rozhlasu a jednak vysielanie komerčných televíznych a rozhlasových staníc. B) Demokratický štát tiež zakazuje cenzúru a zakotvuje slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie. Právna regulácia slobody prejavu sa týka:
– právnej ochrany pred zásahmi do slobody prejavu,
– právnej ochrany pred zneužitím hromadných informačných prostriedkov,
– právnej zodpovednosti za zneužitie slobody prejavu.
Slobodu prejavu garantuje osobitná ochrana práv novinárov a programových pracovníkov elektronických médií. Nedovolené zásahy štátu do oblasti slobody, zneužívanie moci štátnymi funkcionármi a úradníkmi, viedli k vzniku investigatívnej žurnalistiky.
C) Inštitucionálnou zárukou ochrany slobody je takisto politický pluralizmus.

5. OCHRANA SLOBODY ŠTÁTOM
Ochrana práva sa nazýva uskutočňovanie prevencie a vykonávanie sankcií štátnymi inštitúciami. Prvkom spoločenskej zmluvy je nielen vymedzenie slobody, do ktorej nesmie štát zasahovať a ak, tak iba v prípadoch stanovených ústavou.

Spoločenská zmluva obsahuje:
1. súhrn základných princípov výstavby štátu a fungovania verejnej štátnej moci,
2. sústavu štátnych inštitúcií (zabezpečujú kontrolu nad fungovaním štátnej moci a sankčnú nápravu neústavného a nezákonného stavu, založeného protiprávnymi zásahmi štátu do sféry občianskej slobody).
Ochranu práva je potrebné chápať v užšom a v širšom význame. Štátna ochrana práva je užším významom uvedeného pojmu. V širšom význame ochranou práva chápeme nielen vykonávanie prevencie a realizáciu sankcií štátnymi inštitúciami, ale aj vykonávanie prevencie a vykonávanie sankcií inštitúciami územnej samosprávy. Sústava ochrany práva v širšom význame pozostáva z týchto právnych inštitúcií ochrany práva:
a) štátnych orgánov a štátnych organizácií,
b) samosprávnych inštitúcií a ich orgánov,
c) organizácií právnej pomoci,
d) právnych noriem, ktoré zakotvujú spôsob ochrany občianskej slobody a práv občanov i spôsob postupu inštitúcií ochrany práva pri výkone prevencie, pri výkone sankcií. K základným mechanizmom kontroly občianskej slobody a práv občanov patrí:
1. parlamentná kontrola,
2. kontrolná činnosť najvyššieho kontrolného úradu a celej sústavy orgánov kontroly,
3. uplatnenie petičného práva,
4. súdna kontrola ústavnosti,
5. súdna kontrola zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov,
6. rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní,
7. poskytovanie právnej pomoci.
Mechanizmy ochrany práva sa uskutočňujú pomocou konkrétnych verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych úkonov. Pri posudzovaní otázky, či štát chráni slobodu občanov, je dôležité oddeliť rešpektovanie ducha zákona od litery zákona. Duch zákona je cieľom, zmyslom zákona. Do písmena a bodky naplnený zákona vedie k nespravodlivosti, ktorá je aj výsledkom ignorovania zmyslu zákona a jeho ducha. Ochrana slobody štátnymi orgánmi je efektívna v podmienkach právneho štátu. Právny štát môže existovať iba na papieri, pričom v reálnom živote vládne policajný štát. Právny štát si žiada, aby sa rešpektovala nielen litera zákona, ale aj demokratický duch ústavy a zákonov.
6. ZÁVER
Ľudia sa rodia úplne rovní, niet medzi nimi rozdielu. Odňatím práv sa mení podstata človeka, môže dôjsť až k jeho zániku. To je dôvod prečo sú práva a slobody neodňateľné. Prioritné miesto v spoločnosti má jednotlivec. Veď štát vzniká len z rozhodnutia jednotlivcov spravovať niektoré veci spoločne. Úlohu realizovať záujmy jednotlivcov majú neštátne neziskové organizácie. Okrem iného sú orientované na ochranu ľudských práv a slobôd. Na zabezpečenie ľudských práv nestačí právo. Právo demokratickej spoločnosti bez právnej a politickej kultúry veľa nezmôže. Dôležitá je aj efektívnosť právneho systému a každej právnej normy, zabezpečovaná zo strany štátu najmä možnosťou donútenia v prípadoch nerešpektovania práva.

V spojitosti s tým majú dôležitý význam štátne inštitúcie (sústava súdov, činnosť ombudsmanov, prokuratúry, polície a iné) zabezpečujúce úlohy ochrany práva, garancií práva a slobôd občanov. Garantovanie základných ľudských práv a slobôd je jedným zo základných znakov demokracie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Ochrana slobody občanov spoločnosťou a štátom