Po skončení vojenskej diktatúry bola cenzúra zakázaná.
V Argentíne bola demokracia od roku 1816. Potom bolo toto obdobie narušené vojenskou diktatúrou od 1955 do 1984, kde bola dosť prenasledovaná opozícia, hlavne za svoje protivládne názory a títo členovia opozície boli aj strieľaní. V súčasnosti je tam demokratický systém vlády, ale skontrolou televízneho a rozhlasového vysielania.
V Cile bola vojenská diktatúra fašistického typu vlády, čiže vláda uprednostňovala len určitý typ ľudí. V tomto období bolo dosť výrazné prenasledovanie nepohdlných osôb. tento typ vlády trval od roku 1973 do 1989. Vodca tohto fašistického smeru je momentálne zatknutý. V súčasnosti ešte v Chile sú pozostatky tohto typu vlády. Pod štátnou kontrolou sú všetky média.
Zo strednej Amerike by som spomenul Kubu, hlavne to že to je socialistický štát s komunistickým hnutím od roku 1959 - čo vlastne pre obyvateľov znamená obmedzovanie osobnej slobody, nemôžu vycestovať tam, kde chcú, ak im to vláda dovolí tak len s tou podmienkou, že aspoň jeden člen rodiny ostane doma. Média sú samozrejme pod štátnym vplyvom.








Demokracia v Amerike sa najlepšie dá vidieť na štátoch severnej Ameriky ako sú Kanada a USA. Tu je model demokracie dosť dobrý, rovnoprávnosť pre všetkých, či už sú to černosi, belosi, indiáni, ázijci a iní. Aj keď vo vnútri je to možno inak. Čo ja viem, tak napríklad niektoré profesie si určité národnosti veľmi strážia a nepustia tam vykonávať nikoho. V minulosti to bolo inak, tam bolo veľké bezprávie páchané na černochoch a nesnažili sa o to celé USA, ale eln časť, ktorá bola označovaná ako Juh, pretože to bolo hlavne na plantážach USA, ktoré sa nachádzali na Juhu. Títo černosi už trpeli pri cestovaní na americký kontinent. Keď boli zavretí v podpalubí, nedostávali sa vôbec an čerstvý vzduch, nemali jedlo počas celej cesty a jediná voda, ktorú mali bola tak to bola tá čo na nich liali z vrchu, z paluby. Podobne to bolo aj s indiánmi, len s tým rozdielom, že ich nedovážali do USA, ale ich vyháňali z ich územia, čo spôsobilo vyhynutie niektorých kmeňov. V súčasnosti sa USA snažia vnútiť svoj systém demokracie do iných štátov a starajú sa do ich sporov, ako bola napríklad vojna v Juhoslávii, alebo Irak proti Kuvajtu. Podobne sa USA snažili aj o vnútenei systému demokracie v Paname. Postup, ako USA pravdepodobne „bojovali a možno stále bojujú za dodržiavanie ľudských práv, demokracie a mieru v latinskoamerických krajinách a niekedy aj inde vo svete".