Pri referáte som vychádzal z definície demokracie:
Demokracia - politické zriadenie, v ktorom vládna moc prislúcha ľudu
- spoločenská a štátna rovnoprávnosť občanov
Ja som sa opieral skôr o tú druhú definíciu
Po objavení Ameriky v rôznych oblastiach boli kolónie štátov Európy, išlo hlavne o Francúzsko, Veľkú Britániu, Španielsko a v menšej miere Potrugalsko, tieto štáty tam zaviedli svoj politický systém demokracie, ktorý sa vzťahoval, ale iba na bielych ľudí, pôvodných obyvateľov vyháňali z ich oblastí. Kanada získala nezávislosť od Veľkej Británie až v roku 1931, ale doteraz je braná ako súčasť Commonwealthu. V Kanade je rovnoprávnosť medzi jednotlivými skupinami, či už ide o francúzskych alebo britských kanaďanov alebo o miešancov. Osve skupinu tvoria Eskimáci, ktoré majú vlastné územie v severozápadnej časti Kanady (Nunavut), ktoré je nezávislé od ostatného územia Kanady. V Kanade noviny nepodliehajú cenzúre, ale televízia a rozhlas sú pod štátnou kontrolou. Školstvo je bezplatné.
USA vyhlásila nezávislosť v roku 1776, ale nie celá len časť, ostatné časti Únie sa k nej pripájali neskôr. Tu bola demokracia porušovaná na Indiánoch od začiatku ako sa USA začali kolonizovať. Indiáni v politickom systéme USA nemali žiadne práva. V druhej polovici 19. storočia (1866) boli uzákonené občianske práva pre všetkých okrem Indiánov a potom ich presunuli do rezervácií, aj keď sa pokúšali o vzburu, keď obsadili niektoré mestá, ale nepodarilo sa im dosiahnuť práva pre seba, až v roku 1961 im boli uznané práva tak ako ostatným. ďalším porušením ľudských práv boli postihnutí černosi, začalo sa to už na začiatku 17. storočia a skončilo sa to vlastne až v druhej polovici 20. storočia, aj keď otroctvo sa zrušilo roku 1865 po konci vojny "Sever protu Juhu", pred tým černosi nemali vôbec žiadne práva, len bývali u svojich vlastníkov a za prácu dostávali základ na to, aby mohli prežiť. Po vojne nastala diskriminácia, mali vyhradené svoje miesta prakticky všade tam, kde dochádzalo k stretnutiu obidvoch rás (bielej aj čiernej), nemohli ani študovať na vysokej škole. Prvý vysokoškolský čierny študent začal študovať na vysokej škole až v roku 1962 a musel mať ochranku, ktorú mu robili príslušníci federálnej jednotky. Samozrejme, vznikali tu vzbury proti tomu a dôsledkom toho boli dvaja mŕtvi študenti. Vlastná vzbura proti diskriminácii začala až v polovici 20.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Demokracia v Amerike
Dátum pridania: | 07.12.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | mkubiatko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 058 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 7.6 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 12m 40s |
Pomalé čítanie: | 19m 0s |
Zdroje: Liščák, V. - Fojtík, P.: Státy a uzemí světa. Nakladatelství Libri, Praha 1998, Bateman : Zeměpis sveta, 2002, CD: Kronika ľudstva