RADA EURÓPY

Rada Európy bola založená v roku 1949. Je to politická medzivládna organizácia, ktorá :
 združuje 33 európskych pluralitných demokracií (vrátane 9 krajín strednej a východnej Európy)
 je úplne odlišná od Európskej únie (Spoločný trh)
 má svoje stále riadiace orgány v Paláci Európy v Štrasburgu vo Francúzsku.
Ciele Rady Európy sú :
 chrániť ľudské práva a pluralitnú demokraciu
 posilňovať povedomie európskej identity a povzbudzovať jej rozvoj.
 hľadať riešenie problémov, ktoré stoja pred európskou spoločnosťou (menšiny, xenofóbia, intolerancia, ochrana životného prostredia, AIDS, drogy, atď. )
 poskytnúť politické zázemie a slúžiť ako strážca ľudských práv v európskych postkomunistických demokraciách
 pomáhať krajinám strednej a východnej Európy pri ich politických, legislatívnych a ústavných reformách
Rada Európy vykonáva svoju činnosť prostredníctvom troch hlavných orgánov:
 Výbor ministrov, orgán s rozhodujúcou mocou, pozostávajúci z ministrov zahraničných vecí 33 členských štátov, alebo ich zástupcov, ktorí zasadajú v Štrasburgu.
 Parlamentné zhromaždenie, poradný orgán, ktorý má 236 členov (a 236 náhradníkov) z 33 národných parlamentov, ako aj delegácie so štatútom zvláštneho hosťa z krajín strednej a východnej Európy. (Teraz je predsedom Parlamentného zhromaždenia Miguel Angel Martinez zo Španielska)
 Kongres miestnych a regionálnych samospráv v Európe (predtým Stála konferencia miestnych a regionálnych samospráv), ktorá sa skladá z dvoch komôr, pričom jedna zastupuje miestne a druhá regionálne samosprávy.
 Generálny sekretariát, ktorý má 1 200 pracovníkov, slúži Výboru ministrov, Parlamentnému zhromaždeniu a Kongresu miestnych a regionálnych samospráv a na jeho čele stojí generálny tajomník, ktorý je volený na päťročné obdobie (teraz Daniel Terschyz zo Švédska)
Oficiálnym jazykom je francúzština a angličtina. Rozpočet je približne 132 miliónov £ a to je približne 193 miliónov $. Rada Európy dosiahla vyše 150 úspešných zmlúv a dohôd medzi európskymi štátmi.
Prehľad práv Rady Európy:
Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950 predstavuje dômyselný systém monitorovania a ochrany ľudských práv. Každý kto sa domnieva, že jeho práva boli v zmysle Dohovoru porušené môže podať sťažnosť v prípade, že vyčerpal všetky legálne možnosti svojich národných súdov.

Od roku 1950 bolo predložených viac ako 24 000 žiadostí.
Dohovor na zabránenie mučenia z roku 1987 zmocňuje výbor nezávislých expertov robiť krátkodobé cielené kontroly vo väzniciach členských štátov.
Európska sociálna charta z roku 1961 a jej Dodatkový protokol sa považujú za paralelu s Dohovorom o ľudských právach. Garantujú účinné naplnenie 23 základných sociálnych práv a podporujú rozvoj ozajstnej sociálnej politiky.
Európsky kódex sociálneho zabezpečenia obsahuje normy ochrany v rôznych oblastiach sociálneho zabezpečenia ako sú penzie, podpora v nezamestnanosti a invalidite, zdravotnícka starostlivosť a podobne.
Riadiaci výbor pre rovnosť medzi ženami a mužmi, založený v roku 1979, prehlbuje medzivládnu spoluprácu na tomto poli prostredníctvom početných aktivít a iniciatív.

OCHRANNÝ MECHANIZMUS EURÓPSKEHO DOHOVORU O ĽUDSKÝCH PRÁVACH

Sťažnosti proti účastnickému štátu Dohovoru môžu podať jeho jednotlivci, skupiny osôb (organizácie, združenia) alebo iný štát .
Európsky súd pre ľudské práva (založený roku 1959) sa skladá zo sudcov, ktorých počet je daný počtom členských štátov (jeden sudca za každý štát). Súd prerokuváva prípady podané Európskou komisiou pre ľudské práva alebo príslušným štátom. Na verejné rokovania predvoláva právnikov oboch strán a delegáta(ov) Komisie. Po rokovaní a neverejnej porade vyhlásia sudcovia rozsudok. Rozhodnutia Súdu sa schvaľujú väčšinou hlasov.
Výbor ministrov je výkonným orgánom rady Európy. Skladá sa z ministrov zahraničných vecí členských štátov alebo ich zástupcov. Výbor rozhoduje o niektorých záležitostiach, ktoré neboli postúpené Európskemu súdu a je tiež zodpovedný za dozor nad výkonom rozhodnutí Súdu.

EURÓPSKY SÚD PRE ĽUDSKÉ PRÁVA DOSIAĽ PREROKÚVAL PRÍPADY TÝKAJÚCE SA ZÁLEŽITOSTÍ AKO:

 Uväznenie
 Dĺžka súdneho konania
 Odpočúvanie telefónov
 Sociálne zabezpečenie
 Povinná sexuálna výchova na školách
 Telesné tresty na školách
 Postavenie nemanželských detí
 Prístup rodičov k deťom vo verejnej starostlivosti
 Majetok
 Činnosť odborov
 Sloboda prejavu
 Imigrácia
 Vypovedania
 Atď...

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk