1. Úvod

Český a anglický systém súdov je velmi odlišný. Každý vychádza z iných historických tradícii. Ďalším dovodom je dualita anglického práva v minulosti.
Rozdiel je aj v právotvornej funkcii sudcov. Kedže v Anglicku poznáme tzv. právo súdcovské, sudca vydáva rozhodnutia, ktoré sa stávajú závazné pre nižšie súdy a súdy rovnakej úrovne. To sa nazýva precedent. Niečo také v českom súdnom systéme nepoznáme. Anglický sudcovia na rozdiel o českých zároveň rozhodujú či sa nejaký nový zákon bude používať v praxi. Český sudcovia sa musia riadiť výlučne zákonmi.

2. Súčasná súdna organizácia v Anglicku1)

Organizácia súdnictva v Anglicku je daná historicky, aj keď v minulom storočí došlo k dosť zásadným zmenám.
Súdy v Anglicku sa tradične delia na súdy obecné a súdy zvláštne.
Obecnými súdmi sú nižšie súdy a súdy vyššie.
Nižšími súdmi sú súdy malých zasadaní a súdy grófstiev.
Súdy malých zasadaní (Petty sessions), ktorým sa tiež niekedy hovorí súdy magistrátov alebo súdy policajné (v Londýne súdy sídelných magistrátov) sú zriaďované pre určitú časť grófstiev alebo pre mesto a jeho štvrť. Posobia najma v oblasti trestnej, pričom rozhodujú iba o menej závažných deliktoch. V menšej miere rozhodujú aj v oblasti občianskoprávnej, najma veci rodinné s výnimkou rozvodov, spory o otcovstve, niektoré menej významné spory pracovné i majetkové. Rozhodujú o tzv. sumárnom pojednávaní, teda pojednávaní zjednodušenom, bez účasti porotcov.
Súdy grófstiev (County Courts) posobia iba v prvej inštancii v občianskoprávnych veciach, kde hodnota veci nepresahuje určitú výšku. Možu tiež rozhodovať o menej zložitých rozvodoch.
Ako vyššie súdy posobia v Anglicku Korunný súd a Najvyššší súd.
Korunný súd (Crown Court) bol zriadený zákonom o súdoch z roku 1971 od 1. januára 1972. Rovnakým zákonom došlo k zrušeniu korunných súdov v Liverpoole a Manchestri (vznikli v roku 1956 v dosledku vzrastu kriminality vo vačších mestách), porotných súdov, Ústredného trestného súdu v Londýne (Central Criminal Court – bol organizačne pričlenený k Vysokému súdu) a súdov štvrťročného zasadania (boli zriaďované v kazdom grófstve, prípadne vačších mestách, ako súdy prvého stupňa rozhodovali veci trestné a občianskoprávne, ako druhoinštančné o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam súdov malých zasadaní).
1) Informácie v tejto kapitole sú vačšinou prevzaté z publikácie:
Pludnr, O.

– Hlavsa, P.: Organizace justice a prokuratury, Praha 1987, s. 210 a násl.
Korunný súd nemá trvalé posobisko, ale može prejednávať a rozhodovať veci mu zverené v ktoromkoľvek mieste Anglicka a Walesu.
Prevažnú časť agendy u Korunného súdu tvoria trestné veci, po súdoch štvrťročných prebrali aj občianskoprávnu agendu.
Súčasťou Najvyššieho súdu (The Supreme Court) je Vysoký súd (The High Court) a Apelačný súd (Court of Appeal).
Vysoký súd sa vnútorne člení, rovnako ako v minulosti, na tri odelenia: oddelenie královskej lavice, oddelenie kancelárske a oddelenie rodinné.
Oddelenie kráľovskej lavice (Queen’s Bench Division) je oddelenie s najširším rozsahom agendy. Rozhoduje vo veciach občianskoprávnych aj trestných, a to ako prvom stupni, tak aj v druhom stupni.
Oddelenie kancelárske (Chancery Division) rozhoduje vačšinu občianskoprávnych vecí prvého stupňa, v niektorých prípadoch aj ako súd druhého stupňa.
Oddelenie rodinné (Family Division) rozhoduje ako súd prvej inštancie aj druhej inštancie. V prvej inštancii rozhoduje veci manželské a veci týkajúce sa detí. Ako súd druhého stupňa rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiach súdov malých zasadaní a súdov grófstiev.
Apelačný súd má tiež dve oddelenia – občianskoprávne a trestné.
V občianskoprávnom oddelení (Civil Division) rozhoduje o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam Vysokého súdu a súdu grófstiev.
V trestnom oddelení (Criminal Division) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiu Korunného súdu.
V anglickom súdnictve zastáva historicky významné postavenie Snemovňa lordov (House of Lords – Appelatte commitee), pretože je oprávnená preskúmavať rozhodnutia Vysokého súdu a Apelačného súdu, ale iba s ich povolením. Snemovňa lordov však rozhoduje aj ako súd prvostupňový, a to v prípadoch narušenia parlamentných výsad, napr. prejavy nevážnosti k Snemovni, a o trestných činoch spáchaných v budove snemovne. Výkonom jurisdikcie Hornej snemovne podla právnej úpravy z roku 1868 (Administration of Justice Act) je poverený lord kancelár (Lord Chancellor) a ďalší jedenásti členovia snemovne (Law Lords).

Povodne bola Snemovňa viazaná svojím vlastným rozhodnutím, od roku 1966 (Practice Statement) ak sa to považuje za nutné pre rozvoj práva, može sa odchýliť od svojich vlastných precedentov.
Systém súdov v Anglicku:2)

House of Lords

Court of Appeal
Criminal Division Civil Division

High Court

Queen’s Chancery Division Family division
Bench
Division

Crown Court County Court

Magistrates Court Magistrates Court

2) Prevzaté z: Powell, Richard: Law today. 1. ed. Harlow : Longman, 1993, s. 25
3. Súčasná súdná organizácia v Českej republike3)

Súdna sústava ČR nadvazuje na súdnu organizáciu ČSFR, s tým že bol zrušený Najvyšší súd ČSFR a naopak vznikli vrchné súdy. V súčasnej dobe posobia v českej republike tieto súdy: Najvyšší súd ČR, vrchné súdy, krajské súdy, vyššie vojenské súdy, okresné súdy a vojenské obvodné súdy.
V platnej súdnej sústave zásadne neexistujú špecializované súdy, zamerané len na trestné alebo občianskoprávne věci. Všetky okresné, krajské, vrchné aj Najvyšší súd konajú aj v trestnom aj v civilnom pojednávaní.
Úplne samostatnou zložkou súdnej organizácie je Ústavný súd Českej republiky, ktorý ma dohliadať na dodržovanie ústavnosti.
Organizácia súdnictva je postavená na nasledujúcich zásadách:
1. Nezávislosť súdnictva.
2. Výkon súdnictva iba súdom.
3. Jednotná a viacstupňová súdna sústava.
Okresné súdy
Najnižším článkom súdnej sústavy sú okresné súdy, ktoré vykonávajú
prvostupňové pojednávanie vo veciach trestných aj civilných. V občianskom súdnom pojednávaní prezkúmavajú rozhodnutia iných orgánov.
Zo sféry občianskeho práva rozhodujú napr. spory z oblasti práv vecných, vlastnických práv, práva k veciam cudzím, spory z oblasti vecných bremien.
Okresné súdy prevádzajú aj exekučný proces.
Obsiahlu časť prvostupňovej agendy tvoria aj spory z oblasti závazkového práva.
Z oblasti rodinného práva riešia okresné súdy najma spory o rozvod a spory z oblasti vzťahov medzi manželmi.
Pracovneprávnu agendu predstavujú najma spory z oblasti vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru.
2) Schelleová, Ilona: Organizace soudnictví II. Část, MU Brno, 1993, s. 9 a násl.
Krajské súdy
Druhým stupňom českej súdnej sústavy sú súdy krajské. Posobia najma ako súdy druhého stupňa, v sporoch, ktoré rozhodovali v prvom stupni súdy okresné. V trestných veciach konajú v prvom stupni pojednávania o trestných činoch, ak na ne zákon stanoví trest odňatia slobody minimálne 5 rokov, alebo ak je za ne možné uložiť výnimočný trest.

Vrchné súdy
Vrchné súdy boli vytvorené dva, jeden v Prahe (pre Čechy) a druhý v Olomouci (pre Moravu a Slezko).

Nastúpili v podstate na miesto bývalého najvyššieho republikového súdu.
Dbajú o výklad zákonov a iných právnych predpisov tým, že:
a) rozhodujú o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch v prípadoch stanovených zákonmi,
b) zaujímajú stanoviská k výkladom zákonov a iných právnych predpisov vo vzťahu k rozhodnutiam súdov vo svojom obvode,
c) prezkúmavajú zákonnosť rozhodnutia iných orgánov v prípadoch stanovených zákonom,
d) rozhodujú o ďalších zákonom určených prípadoch.

Najvyšší súd
Najvyšším stupňom českej súdnej sústavy je Najvyšší súd. Rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vrchných súdov.
Najvyšší súd ďalej rozhoduje o uznaní a vykonatelnosti cudzozemských súdov na území ČR, ak to vyžaduje zákon alebo medzinárodná zmluva.

Vojenské súdy
Rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov a ďalších osob o ktorých to stanoví zákon.
Ústavný súd4)
Článok 87 Ústavy vymedzuje okruh vecí, ktoré Ústavný súd rozhoduje:
b) o zrušení zákonov a právnych predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení, ak su v rozpore s ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
c) o ústavnej stažnosti orgánov územnej samosprávy proti nezákonnému zásahu štátu,
d) o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vo věci overovania volby poslanca alebo senátora,
e) o ústavnej žalobe Senátu proti prezidentovi republiky,
f) o návrhu prezidenta na zrušenie uznesenia Poslaneckej snemovne alebo Senátu,
g) o opatreniach nutných k vykonaniu rozhodnutia medzinárodného súdu, ktoré je pre ČR závazné,
h) o tom, či rozhodnutie o rozpustení politickej strany alebo iné rozhodnutie týkajúce sa činnosti politickej strany je v zhode s ústavnými alebo inými zákonmi,
i) spory o rozsah kompetencii štátnych orgánov a orgánov územnej samposprávy,

4) Ústava Českej republiky – článok 87.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Porovnanie českého a anglického súdneho systému