Trest smrti

Napriek tomu, že podla výzkumov verejnej mienky sú občania iného názoru ako vláda, je trest smrti vo viac jako polovici sveta zakázaný. Napríklad vo Veľkej Británii by trest smrti znovu zaviedlo 72 % občanov.
Je zaujímavé, že u nás sú najvačšími propagátormi tohoto trestu extrémistické strany. Argumenty pre trest smrti sú hlavne dokonalá ochrana pred nebezpečnými jedincami. Týchto ľudí sa však asi tažko zbavíme tým, že sa im budeme vyhrážať smrťou. Človek, ktorý je schopný vraždiť sa rozhodne nezlakne tohoto najtvrdšieho trestu. Kalkuluje sa aj s tým, že likvidácia človeka výjde lacnejšie jako doživotné vazenie, ale všetky náklady spojené s procesom, v ňom je trest smrti vynesený, dosahujú vysokých čiastok. Naopak jeho odporcovia zdorazňujú, že nikto nemá právo zbaviť iného človeka života. Ale k poprave bývajú odsúdení práve vrahovia, ktorí tiež nemali právo zabíjať. Proti trestu smrti hovorí tiež možnosť justičného omylu. Aj keď by k nemu nemalo dochádzať, stáva sa to. V USA bolo za posledných 90 rokov popravených viac jako 20 nevinných a aj u nás bolo smrťou potrestaných nespravodlivo mnoho osob, hlavne z politických dovodov.
Mnohí ľudia hovoria o tom že po zrušení trestu smrti v roku 1989 vzrástol počet vrážd. Dovodom má byť práve absencia trestu smrti, ktorý by mal odstrašujúci účinok. Bohužiaľ pohľad na štatistiky ukáža, že po prevrate nestúpol iba počet vrážd, ale kriminalita celkovo. Nárast trestnej činnosti nastal predovšetkým v dosledku zmeny politického systému a tiež orientáciou spoločnosti na materiálne hodnoty. To potvrdzuje fakt, že podiel počtu vrážd zo zištnosti stúpol za posledných 10 rokov o 20 %.
Keby naši zákonodarci trest smrti presadili, boli by zároveň nútení pozmeniť Ústavu. V Listine základných práv a slobod je jasne napísané, že trest smrti sa nepripúšťa.