Politické strany, politická elita a nátlakové združenia.

= organizácie združujúce ľudí zo zámerom získať moc

význam politických strán:
bb.realizácia zastupiteľského princípu
cc.stabilizácia politickej moci
dd.prirodzená pluralita spoločnosti ( rôznosť záujmov časti spoločnosti )
ee.politický pluralizmus ( umožňuje konkurenciu strán )

politické strany podľa spôsobu výberu a počtu členov delíme na:
i.masové – 3 princípy preferovania princípu masovosti – veľká členská základňa, odmietanie pevnej straníckej štruktúry, organizovanie masových akcií s nepriamym vplyvom na politiku – mítingy, demonštrácie, štrajky
ii.výberové ( exkluzívne ) – princíp výberovosti: buď sa strana nachádza v politickom prostredí, ktoré jej neumožňuje úplne rozvinúť činnosť ( ilegálne strany ), alebo je príčinou ideologická podstata strany.

podľa základnej politickej orientácie delíme strany na:
a.)konzervatívne
ff.preferujú politické a kultúrne tradície národa
gg.základom programu je ekonomika, rozmach súkromného podnikania a definovanie národných záujmov
hh.DS, KDH, SMK
b.)národné
ii.presadzujú záujem národa
jj.SNS, PSNS, KDH
c.)sociálne
kk.presadzujú záujem väčšieho sociálneho celku v spoločnosti
ll.orientácia na pracujúce vrstvy
mm.zachovanie dôstojného života
nn.SDĽ, SD, ZRS, SDA
d.)liberálne
oo.preferujú občiansky základ spoločnosti
pp.základom politických programov sú občianske práva a slobody
qq.kozmopolitizmus (hlásanie svätoobčianstva )
rr.pacifizmus

podľa politického vplyvu rozlišujeme politické strany
ss.parlamentné ( najväčší vplyv majú vládne strany )
tt.neparlamentné ( nepriamy politický vplyv )

podľa politického správania rozdeľujeme politické strany na :
uu.parlamentné ( liberálny a radikálny prístup )
vv.revolučné ( neústavné – zvrhnutie vlády )

charakter členstva strany : individuálne, skupinové, profesionálne členstvo
základnými politickými preferenciami sú spoločenský pokoj a osobná perspektíva
mierové, sociálne, ekologické - mierové majú kozmopolitný charakter
- ekologické sa pretransformovali do politických strán

združenia miest a obcí – združovanie obcí – priestor na výmenu skúseností a účinnejší tlak na vládu

kriminálne organizácie – kriminalizácia politiky – individuálne, skupinové a mafiánke výhody

politická elita = súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život

ww.vnútorne pluralitná => konkurenčnosť
xx.jednotlivé časti politickej elity vystupujú ako navzájom súperiace subjekty, ktoré zároveň súperia o priazeň občanov
yy.do vzniku a formovania politických elít výrazne zasahujú politické tradície

podľa okruhu vplyvu:
i.štátna politická elita
zz.súhrn osobností, ktoré zastávajú rozhodnutia postavy v štátnom mechanizme ( volení alebo menovaní )
aaa.vnútorne sa člení podľa rozsahu na: kvalitatívnu – o čom môže politik rozhodovať; kvantitatívnu – na akom teritóriu platia jeho rozhodnutia
bbb.podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní: ( individuálny politický post – prezident, starosta; postavy kolektívneho rozhodovania – členstvo v parlamente )
ccc.časť straníckej politickej elity vzniká ako výsledok volieb, iná je takzvaná štátna byrokracia ( vyšší štátni úradníci )

b.) stranícka politická elita
ddd.spoločné so štátnou politickou elitou majú rozdelenie podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní
eee.podstatný rozdiel v individualizácii politických rozhodnutí medzi štátnou a straníckou politickou elitou je v postavení osobností
fff.2 funkcie : jedna dovnútra strany a druhá navonok
ggg.vnútorná elita – formuje stranu, udržuje ju pri živote
hhh.druhá časť tvorí politiku s ktorou sa strana uchádza o dôveru voličov ( cieľom je preniknúť do štátnej politiky, čiže vyhrať voľby a obsadiť štátne posty )

štátne a stranícke elity majú rovnaký sociálny pôvod ( predovšetkým zo stredných vrstiev: právnici, lekári, ...) a rovnaké politické postavenie ( elita sa mení v závislosti od volebných výsledkov )

iii.politický vodca je tvorcom politickej myšlienky priateľnej pre väčšiu časť populácie
jjj.vodcovské politické strany: hlava štátu alebo štátna funkcia, pozícia vodcu v politickej strany




demokratizmus v politickom vodcovstve sa prejavuje v :
i.spôsobe výberu vodcu:
kkk.základom je voliteľnosť osoby na takýto post ( hlavy štátu sa v demokratických spoločnostiach volia parlamentným zborom voliteľov alebo občanmi – voličmi )
b.) kontrole a zodpovednosti
lll.demokratický vodca má zodpovednosť voči všetkým ľuďom, ktorých existenciu ovplyvňuje
mmm.prezident je zodpovedný všetkým obyvateľom
nnn.kontrolu uskutočňujú inštitúcie, ktoré vodcu zvolili ( ale aj opoziční politici, masmédiá, .. )
c.) výmene vodcov
ooo.založená na konkurenčnosti a voliteľnosti
d.) limitovaní vplyv politického vodcu
ppp.časový limit ( obmedzenie prejavujúce sa dvomi spôsobmi: voľba na vopred určené obdobie; voľba vodcov politických strán v rôznych intervaloch )
qqq.mocenský limit ( mocenskú pozíciu jednotlivca vykonávajúceho najvyššiu štátnu funkciu limituje štátny mechanizmus prostredníctvom rozdelenia štátnej moci medzi legislatívu, exekutívu a súdnictvo )

dôležitým predpokladom vodcovského postavenia je dôveryhodnosť vonkajšieho politického prostredia = medzinárodná akceptovateľnosť vodcu

ľudový rešpekt vodcu
rrr.demokratický vodca by sa mal prezentovať pragmatizmom a personalizmom
sss.očakávanou črtou je flexibilnosť – pozitívna stránka ( reagovať na zmenu reality ), negatívna stránka ( obetovanie princípov vlastnej filozofie politickej účelnosti )
ttt.postavenie vodcu sa upevňuje v mimoriadnych situáciách ( vonkajšie ohrozenie štátu, jeho suverenity, medzinárodných vzťahov a vnútorná kríza )
uuu.patriotizmus vi zvláštnych situáciách
vvv.vzájomný vzťah politických vodcov

nátlakové združenia

a.) ekonomické – vznikli na základe spoločných ekonomicko-existenčných záujmov človeka

výrobné združenia
pracovné organizácie – odborné a zamestnávateľské organizácie – združujú ľudí na základe ich profesného zaradenia; združujú ľudí, ktorí zamestnávajú ľudí => ich cieľom sú zmluvná ochrana zamestnancov, stabilita pracovných príležitostí, rast miezd v závislosti od prosperity podniku, zdravotnícka ochrana zamestnancov, dôchodkové zabezpečenie, vytváranie šancí pre nezamestnaných

obchodná komora – združuje podnikateľov a manažérov z oblasti obchodu
poľnohospodárske združenia – združujú výrobcov, čiastočne obchodníkov a spracovateľov poľnohospodárskych produktov


profesné združenia – nemajú odborársky charakter, združujú ľudí s rovnakou profesiou zaujímajúcich sa o kvalitu profesie a právne záruky

b.) neekonomické – základným dôvodom ich integrácie nie je sféra ekonomiky
– najstabilnejšie sú združenia menšín

organizácie žien, mládeže
rasové, etnické, náboženské – rasové sú Ku – Klux – Klan, Spoločnosť J.