socializácia = postupná premena biologickej bytosti na bytosť ľudskú vplyvom sociálneho prostredia

rodina = primárna skupina, dieťa sa tu prvýkrát stretáva s inými ľudskými bytosťami, nadväzuje s nimi kontakty, citové vzťahy, osvojuje si prvé slová i základné normy spoločenského správania
= u otca, matky sa stretáva s autoritou, s potrebou prispôsobiť sa pravidlám spolunažívania

rovesníci ( spolužiaci, kamaráti ) – v ich skupine si dieťa osvojuje schopnosť spoločensky sa zaradiť, dodržiavať zásady a pravidlá, učiť sa spoluzodpovednosti

sociálne potreby = patriť do nejakej skupiny, mať v ňom určité postavenie, prestíž, uplatnenie i ochranu
= potreba sebautvárania, sebarealizácie – pri ich napĺňaní sa človek niekým stáva, niečo znamená – človek prejavuje potrebu byť nezávislí, má určité ambície, potrebu vyrovnať sa iným, prípadne ich predstihnúť

sociálne učenie - uskutočňované socializáciou; 4 formy: priamym vedením ( ako si umývať zuby ), identifikáciou, napodobňovaním, poučovaním

prestíž = kvôli prestíži je ochotný podstúpiť niekedy veľmi náročné a zaťažujúce, prípadne bolestné procedúry, vedúce k vstupu do príslušnej skupiny

formálne a neformálne skupiny:
Rozlišovacím kritériom je miera organizovanosti. Vo formálnych skupinách je postavenie členov vopred určené, vymedzené sú ich roly, štruktúra, ako aj cieľ a metódy práce. Neformálne skupiny. Ide o také skupiny, v ktorých nie je daná nejaká pevná štruktúra, alebo hierarchia moci, kde nie sú presne stanovené pravidlá, ani ciele činnosti. Takouto neformálnou skupinou je aj rodina, lebo vzťahy vnútri nej sú premenlivé a ciele nešpecifické. ===>>> Z uvedeného vyplýva, že vplyv skupiny na jedinca môže byť tak formujúci, ako aj deformujúci. Existujú vplyvy výchovné, ale aj prevýchovné. Obdobne pozitívne môže skupina pôsobiť aj pri rozličných poruchách správania, maladaptácii a psychických poruchách – ide o liečebný vplyv pri skupinovej psychoterapeuti. Kvôli tomuto pôsobeniu môže jedinec skupinu cielene vyhľadávať, ale sa jej aj vyhýbať. SOCIÁLNE VZŤAHY, SOCIÁLNY STATUS A SOCIÁLNE ROLY
Keď hovoríme o jedincovi a skupine, alebo skupinách, do ktorých patrí, nutne sa vynára problém existencie vzťahov, ktoré tam vznikajú. Ide teda o sociálne vzťahy, pretože fungujú vo vnútri sociálneho systému, ktorým je skupina. Tieto vzťahy rovnako závisia už od spomínaných druhov skupín. Medzi najintenzívnejšie vzťahy patria tie, ktoré sa odohrávajú v najmenšej skupine jedincov a tou je dvojica. Hovorí sa im preto dyáda, dyadické vzťahy. Ide o vzťah medzi dvoma partnermi – milencami, manželmi, ale môže ísť aj o vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Povaha týchto vzťahov je daná práve častosťou kontaktu, jeho intenzitou, vzájomnou závislosťou, ktorú obaja členovia páru navzájom pociťujú. V rámci dyadického vzťahu existujú jeho rozličné formy: symetrickým vzťahom je vtedy, keď ide o dvoch rovnocenných partnerov, ktorí si svoju rovnocennosť udržujú; komplementárnym, keď ide o dvoch nerovnocenných partnerov z hľadiska postavenia vo vzťahu, teda napríklad rodič a dieťa, učiteľ a žiak. Aj partnerský vzťah milencov a manželov môže byť komplementárnym, keď jeden z nich vystupuje ako dominantný a druhý ako submisívni. Dominancia a submisia sa prejavujú nielen v dyádach, ale vo všetkých skupinách. Tie určujú pozíciu jedinca vo vnútri skupiny. Dominantnú pozíciu zastávajú vodcovia a vedúci, ktorí majú aj najväčšiu moc, alebo prestíž; všetci ostatní sú podriadení. Títo sa ďalej diferencujú na pomocníkov, súputníkov, pasívnych a periférnych členov. Tieto vzťahy sa vytvárajú tak vo formálnych ako aj v neformálnych skupinách. Všade jestvujú dominantní a submisívni jedinci.