Vypracované maturitné témy z náuky o spoločnosti

A- MATURITNÉ TÉMY – NÁUKA O SPOLOČNOSTI

1.Psychológia, jej definovanie, miesto v systéme vied, psychologické metódy

-veda o psychike, duši (psyché = duša, logos = slovo)
-pojmom duša sa už od stredoveku rozumela nehmotná substancia, ako nositeľka života a duševného diania
-patrí medzi hoministické vedy = vedy o človeku
-materializmus – celý svet má hmotnú podstatu, odmieta pojem duše, psychika je osobitná vlastnosť vysoko organizovanej hmoty
-idealizmus – jestvujú dve podstaty – hmotná a duchovná – telo a duša

-psychika, ktorú psychológia študuje, sa prejavuje na dvoch úrovniach :

a) prežívanie – dostupné samotnému človeku pri sebapozorovaní, kedy si uvedomuje svoje myšlienky, spomienky, pocity, alebo kedy plánuje svoju činnosť = vnútorný svet človeka
b)správanie – súhrn všetkých vonkajších, pozorovateľných prejavov človeka, ktoré sú tým prístupné aj iným


a)
-základné kategórie prežívania: obsahy (vnemy, predstavy, myšlienky ), city a snahy
-predmetom prežívania môže byť vonkajší svet, stav vlastného organizmu, stav vlastnej mysle
-vedomé prežívanie ( človek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“- sú vlastné )
-nevedomé prežívanie ( neuvedomuje si svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje jeho príčinu, ši súvislosti )
-zážitky sa delia na poznávacie a citové alebo na myšlienky (idey) a dojmy (impresie)

b)
-odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí
-prejav prispôsobenia organizmu alebo osobnosti prítomným a budúcim podmienkam
-môže byť vyvolané i spomienkou na minulé alebo predpokladom do budúcnosti
-aktivity, ktoré môže pozorovať iná osoba alebo, ktorú môžu zaznamenať prístroje
-kategórie správania : konanie (jednorázové – úkon, akt a dlhodobé – činnosť )
reč
výraz ( mimický a pantomimický )

psychické procesy: pozornosť / pocity vnímania / predstavy, pamäť, fantázia / myslenie, reč / emócie, city / motivácia, snahy, vôľa



2.Vývin psychiky ( socializácia a individualizácia ), vplyv prostredia a dedičnosti

psychológia – sústava vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky, vedou o prežívaní a správaní živých bytostí

vývoj – proces objavovania istých znakov, javov, proces ich rastu a zmeny od jednoduchšieho
k zložitejšiemu

vývin – odohrávanie obdobných procesov s indivíduom – človekom na biologickej a psychologickej rovine


vývin psychiky - proces zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň
- jej dve podstaty sú:


a)socializácia
-ľudský jedinec si v období vývinu osvojuje rozličné vedomosti, postoje, pravidlá a zvyklosti správania platné v spoločnosti, v ktorej žije ( uskutočňovaná je výchovou a sebavýchovou )


b)individualizácia
-každý jedinec sa stáva sám sebou, s nikým iným nezameniteľnou individualitou

dedičnosť
-faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
-prenášanie istých znakov z rodičov na ich potomkov
-súbor génov = faktorov sa nazýva genotyp
-dieťa nededí priamo nejakú vlastnosť, nejaký znak od svojich rodičov, ale dedí len faktory, ktoré riadia vznik a vývin týchto znakov a vlastností

prostredie
-faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
-súhrn všetkých vonkajších činiteľov, ktoré pôsobia na jedinca a jeho vývin (cieľavedomo, systematicky, náhodne)
-súhrn všetkých podnetov, ktoré jedinec príma od počatia po smrť
-„dajte mi dieťa do 5 rokov a ja vám z neho vychovám, čo chcete – génia, umelca alebo vraha“
-prostredie zasahuje do vývinu individuálnych odlišností nielen veľkosťou svojich faktorov, ale najmä časom ich pôsobenia
-príklad: Fridrich II , že reč, ktorou deti začnú hovoriť .. 3.Učenie a druhy učenia. Pamäť

-v širšom slova zmysle nadobúdanie, obohacovanie individuálnej skúsenosti počas vývinu jedinca
-v užšom slova zmysle cieľavedomá a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov a zručností, či foriem správania
-v psychológii je to relatívne permanentná zmena v správaní, vyplývajúca zo skúseností

formy učenia a) habituácia – prispôsobenie sa podnetu
b) asociačné – zahŕňa náučný vzťah medzi udalosťami = vytváranie istých druhov spojení medzi podnetmi, udalosťami, formami správania, ktoré vedú k riešeniu situácie

intelektuálne učenie – človek, žiak si osvojuje vedomosti
motorické učenie – osvojovanie si zručností a návykov = tanec, korčuľovanie, ...
sociálne učenie – človek si osvojuje spôsoby správania sa v spoločnosti, v rozličných situáciách, čiže isté zvyklosti, pravidlá správania
mimovoľné učenie – nastáva bez priameho vôľového úsilia alebo motivácie učiť sa
imitačné učenie – pomocou napodobňovania

-výsledky pri učení väčšinou však získame vďaka tréningu a praxi

pamäť = schopnosť, proces prijímania , ukladania a vybavovania minulých zážitkov a skúseností
-funkciou pamäti je uchovávanie informácií na základe ich výberu, porovnávania, uskladňovania, vyhľadávania a vybavovania
-širšie poňatie pamäti predstavuje všetku uchovávanú skúsenosť zasahujúcu do psychickej činnosti
-v užšom zmysle je to schopnosť vedomej reprodukcie určitej skúsenosti

podľa jednotlivých senzorických analyzátorov- zraková, sluchová, chuťová ..

= zmyslová

podľa typov podnetov - pamäť na mená, čísla, tváre, orientačná pamäť ...

empirická (skúsenosť) - ukladáme si svoje zážitky

reproduktívna - zameraná na vedomosti

ultrakrátka = senzorická - v telefónnom zozname vyhľadáme číslo, vytočíme ho a v zápätí zabudneme

krátkodobá - informácie pretrvávajú niekoľko desiatok sekúnd a kódujú sa na vstupe do dlhodobej pamäti, kde sa môžu uchovávať aj po celý život

mechanická - vytvárame spojenia medzi prvkami bez vzájomného vzťahu či významu pomocou opakovania

logická - predpoklad porozumenia vzájomných súvislostí

motorická - využívame pri osvojovaní si pracovných zručností, pri športe, tanci ...

verbálna - slúži na uchovávanie slovných informácií

názorná - pamäť na ľahšie vnímanie informácie o predmetoch a javoch


4.Osobnosť, typy osobnosti, črty osobnosti a schopnosti

-sebaregulujúci systém individuálne, jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú individuálne, jedinečne v jednote dedičného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších vzťahov u konkrétneho jedinca
-od gréckych lekárov Hippokrata a Galena pochádza typológia štyroch temperamentov závisiacich od prevládania telesných tekutín v organizme: krv, hlien, žlč, čierna žlč

a/ sangvinik - živosť, pohyblivosť, striedanie nehlbokých citových vzplanutí
- veselý, optimistický, spoločenský

b/ cholerik - výbušná povaha, ťažko sa ovláda, silné emocionálne reakcie
- neprispôsobivý, netolerantný

c/ flegmatik - pokojný, málo výrazný prejav citových reakcií
- racionálne premýšľa, spoľahlivý, nepodlieha náladám

d/ melancholik - uzavretý, nesmelý, depresívnejší
- horšie prispôsobivý, trvácne city

C. G. Jung - introvert – uzavretý, bohatý vnútorný život, menej komunikuje s okolím, nespoločenský
- extrovert – veľmi spoločenský, ľahko nadväzuje kontakty, je povrchnejší

H. Eysenack – neuroticizmus = reagovať neuroticky = úzkostne, podráždene, nepokojne, sebaneisto

E.

Spragner – človek – teoretický, praktický, estetický, sociálny, mocenský, náboženský

Črty – zistiteľné tendencie k akcii = umožňujú nám predvídať správanie a prežívanie človeka, ktorému pripisujeme patričnú črtu (majú ráz trvalej charakteristiky)


Schopnosti – osobné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré tejto činnosti zodpovedajú a zabezpečujú jej úspešnú realizáciu

delia sa na: 1.) rozumové (inteligencia)
2.) špeciálne - verbálne (rečové) – schopnosť vyjadriť sa, rozumieť vzťahom, vyjadreným slovám
- priestorová predstavivosť- súhrn priestorovej orientácie, vizualizácie, kinesteckej predstavivosti
- numerická – zaobchádzanie s číslami v rámci matematických úkonov
- percepčná – schopnosť rýchleho a presného postrehu
- pamäťové – schopnosť vybavenia si ...
- psychomotorické – vyžadujú si diferencované, koordinované zaobchádzanie s nástrojmi a prístrojmi
- umelecké – literárne, hudobné, výtvarné, vedecké



inteligencia – všeobecná schopnosť, ktorá je predpokladom na primerané prispôsobenie sa situácii, kde nevystačíme so skúsenosťou

tvorivosť - niektorí hovoria, že je súčasťou inteligencie
- iný hovoria, že je samostatnou schopnosťou alebo formou inteligencie
- hovorí sa o takzvanom jednofaktorovom modeli = g-faktor
viacfaktorovom modeli ( inteligencia ako súbor navzájom funkčne málo súvisiacich rozumových schopností, ktoré sa v jej štruktúre vyskytujú, uplatňujú )

- inteligencia ako schopnosť má totiž v populácii tú vlastnosť, že jej výskyt sa riadi zákonitosťami tzv. normálneho rozloženia












- na vyjadrenie úrovne intelektových schopností používame inteligenčný kvocient = IQ

mentálny vek
IQ = –––––––––––– .100
fyzický vek

- nadanie - súhrn vlôh či schopností pre určitú činnosť
- vzniká interakciou zrenia genotypických vlôh s vývinovým podnecovaním ich rozvoja a uplatnením vplyvov prostredia

debilita – ľahší stupeň mentálnej retardácie; ľahká, stredne ťažká, ťažká; prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami; znížená chápavosť; zhoršený úsudok a neschopnosť korekcie; ľahko ovplyvniteľný; znížená kapacita pamäti; prvé príznaky už v predškolskom veku; 50-69

imbecilita – stredne ťažká úroveň mentálnej retardácie; obmedzená vzdelávateľnosť; slovné prejavy chudobné o bežné pojmy; poruchy výslovnosti; porucha zjavnejšia už od malička; neobratní; neschopní čítania a písania; vedia si osvojiť hygienické návyky, nesamostatní; 20-49

idiotia – najťažší stupeň mentálnej retardácie; chôdza a reč v šiestom roku; neartikulovaná reč; umiestnený v ošetrovacích ústavoch doživotne; do 20

sociálna slabomyseľnosť – znížená úroveň inteligenčných schopností v dôsledku nedostatočného podnecovania zo strany sociálneho prostredia

5.Zmysly, city, predstavy


-život človeka určujú primárne hodnoty ( Freud – túžba po slasti, Adler – túžba po moci, Frankl- túžba po zmysle )

emócie – prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu, k iným ľuďom

city – trvalejšie emócie spojené s vyššími potrebami (medziľudské vzťahy, pocit myslenia, pocit prežívania krásy, .. )

-city aj emócie majú výraz v mimike a pantomimike, v intenzite hlasu, ...
-prejavy citov : smiech, plač ...

funkcie citov
-systém signálov
-činná stránka osobnosti človeka
-krátko – alebo dlhodobé motívy činnosti
-majú regulujúcu funkciu

znaky citov
-základ súvislosti prežívania
-presahujú z vedomia do nevedomia a naopak
-univerzálne
-prejavujú sa bohatstvom kvalít
-meniteľné a labilné

vlastnosti citov
-polarita ( city alebo emócie vytvárajú páry protikladných kvalít )
-aktívne city (vedú k zvýšeniu aktivity – nadšenie, radosť .. ) a pasívne city (vedú k oslabeniu aktivity – smútok, pesimizmus, ..

)
-ambivalencia – ( jedinec prežíva k objektu súčasne protikladné emócie )

afekty – emocionálne stavy, ktoré prebiehajú prudko, človeka úplne ovládnu, prejavia sa ako krátkodobé vzplanutia ( afekty strachu, zúrivosti .. )

nezvládnutý afekt – človek stráca kontrolu na d situáciou

nálady – stavy dlhšietrvajúceho, prakticky rovnakého „zafarbeného“ emocionálneho preživ.

-na správanie človeka vplýva pozitívne ( radostná, optimistická, ...)
negatívne ( smutná, depresívna, .. )

-patetická nálada ( dlhodobý stav vzrušenia alebo smútku, ktorý môže mať chorobný ráz )




druhy nálad:
a.)povznesená, dobrá – prejavuje sa veselosťou, radosťou, optimizmom ...
b.)skleslá – prežívame skľúčenosť, smútok, depresiu ...
c.)zlostná – prejavuje sa podráždenosťou, urážlivosťou, ...

vyššie city : morálne, estetické, intelektuálne, sociálne
v nich sa prejavuje ľudská úroveň človeka

predstava – psychický proces, ktorý názorne zobrazuje predmet alebo dej pôsobiaci v danej chvíli na zmyslové orgány

-jedinečná – bič
-všeobecná – bičovanie niekoho

spomienka – retrospektívne nazeranie subjektu

obrazotvornosť – rozvinutá forma predstavivosti, tvorivá syntéza predstáv (myslenie v obrazoch )

fantázia – kombinácia predstáv, ktoré subjekt doteraz neprežil i keď ich zdrojom je skoršie vnímaná objektívna realita

-rekonštrjujúca – stavbár vidí nedokončenú budovu a ...
-tvorivá – vedecký objav, vynález
-snenie – hľadenie do blba, kto sníva často = odborná pomoc, sen = únik s reality


zmysly - vnútorné – čas, hlad, pocit bolesti, pocit polohy a rovnováhy, ...
- vonkajšie – zrak, čuch, sluch, ..

6.Ekonómia - definícia, druhy, základné otázky, ekonomické systémy, input-output

-veda o tom, ako spoločnosť využíva zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi jednotlivé skupiny spoločnosti

zaoberá sa skúmaním :
-výroby, výmeny tovarov
-vývoja cien
-o voľbe ( čo vyrábať, ako využívať zdroje )
-peňazí (banky, bohatstvo )

ekonómia sa delí na:
a.)makroekonómia – skúma fungovanie ekonomiky ako celku pomocou hrubého národného produktu, cenovou hladinou, čistým vývozom a nezamestnanosťou
b.)makroekonómia – analyzuje správanie jednotlivých zložiek ako odvetvia, firmy, domácnosť

-pozitívna ekonómia - ako to je v skutočnosti
- zahŕňa faktické súdy

-normatívna ekonómia - ako by to malo byť
- zahŕňa etické súdy



základné otázky:
-Čo vyrábať ? – aké druhy statkov a služieb treba vyrábať, v akých množstvách a kedy
-Ako vyrábať ? – kto bude jednotlivé druhy statkov a služieb vyrábať, akú techniku a technológiu pri tom použije
-Pre koho vyrábať ? – spôsob rozdeľovania výsledkov výroby

ekonomické systémy : sociálne inštitúcie, ktoré zabezpečujú výrobu, výmenu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb spoločnosti

podľa deľby práce
-primárny – ( získavanie surovín z prírody – pvh, baníctvo, ťažba dreva, rybárstvo )
-sekundárny – ( spracovanie surovín na tovary – strojárstvo, drevospracujúci priemysel )
-terciárny – ( poskytovanie služieb – obchod, doprava, školstvo, zdravotníctvo )
-kvarciárny – ( informačné služby )

podľa dejín spoločnosti
-predindustriálna ( zberači, lovci, pastieri – prevládalo pvh, zvyky tradície )
-industriálna ( priemyselná revolúcia = kapitalizmus )
-postindustriálna ( 2.polovica 20. str; terciárny sektor-práca 2/3 ob., technl. )


z hľadiska organizácie ekonomického systému : na zvykoch a tradíciách, príkazová, trhová, zmiešaná

z hľadiska spoločensko-ekonomickej formácie poznáme e.s.

: prvotnopospolná spoločnosť
otrokárska
feudálna
kapitalistická

podľa Ústavy SR má táto krajina trhovo, sociálne, a ekologicky orientovanú politiku

inputy – statky alebo služby, ktoré firmy využívajú vo svojich výrobných procesoch
outputy - celkové množstvo vyrobených tovarov vyjadrené vo fyzikálnych jednotkách






































7.Trh a príkazy ekonomiky, zákon neviditeľnej ruky, ekonomická úloha vlády

trh – miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, aby sa dohodli na kúpe a predaji tovaru, služieb

podľa počtu tovarov a služieb poznáme trh:
-čiastkový ( kúpa a predaj jedného tovaru)
-agrárny ( trh všetkých tovarov a služieb)

podľa predmetu kúpy a predaja členíme trhy na :
-trh výrobných faktorov (kúpa a predaj práce, pôdy a kapitálu)
-trh tovarov a služieb ( sú určené na osobnú spotrebu)
-finančný trh ( prerozdeľovanie finančných prostriedkov medzi ekonomické subjekty)

podľa územného hľadiska hovoríme o :
-miestnom trhu
-národnom trhu
-svetovom trhu

subjekty trhu
-firmy (podniky, výrobcovia) – vyrábajú tovary a služby a na trh prichádzajú ako predávajúci
-domácnosti ( spotrebitelia ) – vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci a na trhu výrobných faktorov ako predávajúci
-štát – na trhu aj ako kupujúci i predávajúci (mal by hlavne obchodovať a podporovať slobodné, konkurenčné trhové prostredie )

trhový mechanizmus – súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb alebo výrobných faktorov za trhovú cenu

-tvorí ho proces tvorby:

dopytu – závisí od ceny tovaru, množstva žiadaného tovaru, výšky príjmu, záľub, módy
- množstvo tovarov, aké sú spotrebitelia ochotní a schopní za určitú cenu na trhu kúpiť










ponuky – závisí od ceny ponúkaného tovaru, jeho množstva a nákladov spojených s výrobou
- súhrn všetkých tovarov, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh, aby ich za určitú cenu predali


individuálna ponuka – ponuka tovarov a služieb jedného výrobcu
čiastková ponuka – ponuka jedného druhu tovarov a služieb od viacerých firiem
agregátna (súhrnná ) – súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré predávajú všetci výrobcovia dovedna










Ekonomická úloha vlády

- trh sa nespráva vždy ideálne ( každý jednotlivec sa správa ako egoista = riadený neviditeľnou rukou, sleduje len svoje vlastné blaho = ako keby bol vedený neviditeľnou rukou k tomu, aby sa dosahovalo najväčšie blaho pre všetkých )

úlohou štátu je zabezpečiť v štáte:
-stabilitu (znižovanie nezamestnanosti, inflácia a podporovanie ekonomického rastu )
-efektívnosť ( zabrániť externalitám, verejným statkom )
-rovnosť ( progresové zdaňovanie = vyššie zdaňovanie dôchodku bohatých, transferové platby = podpora ľudí, za ktorú vláda nedostane nič )

Hospodárska politika - súhrn činiteľov, nástrojov, procesov a opatrení štátu v oblastiach ekonomického života
- jej najdôležitejším subjektom je vláda

-ciele hospodárskej politiky z časového hľadiska delíme na :
krátkodobé (dni, týždne, mesiace )
strednodobé ( 1-5 rokov )
dlhodobé ( 5-10 rokov )

-z hľadiska koncepcií :
magický trojuholník, štvoruholník

-z hľadiska stability:
nezamestnanosť, cenová stabilita, ekonomický rast, rovnováha platobnej bilancie, optimálne rozdeľovanie dôchodkov

podľa nástrojov, aké štát na regulovanie hospodárskych procesov využíva :
a.)monetárna ( peňažná a úverová ) politika – riadenie bánk a obehu peňazí
b.)fiškálna ( rozpočtová ) politika – vyberanie daní, nákupy statkov, služieb na transferové platby a štátny rozpočet

nástroje monetárnej politiky - priame (administratívne ) - regulácia investičnej spoločnosti, potrebného úveru
- nepriame ( ekonomické ) - diskontná sadzba (úroková sadzba, za ktorú si obchodné banky požičiavajú peniaze od centrálnych bánk )
- stanovenie povinných minimálnych bankových rezerv
- operácie na voľnom trhu




8.Makroekonomika a jej základné pojmy. Ciele a nástroje makroekonomiky


-skúma ekonomiku ako celok, chovanie národného hospodárstva, analyzuje celkovú úroveň hrubého národného produktu, cien zahraničného obchodu a zamestnanosť

ciele:
1.) output – (vysoká úroveň, rýchli rast )
2.) zamestnanosť – ( vysoká úroveň zamestnanosti, nízka nedobrovoľná nezamestnanosť )
3.) stabilita cien – ( stabilita cenovej hladiny, slobodné trhy )
4.) zahraničná bilancia – ( rovnováha medzi vývozom a dovozom )

nástroje:
1.) fiškálna politika – ( zdanenie a štátne výdavky )
2.) monetárna politika – ( regulovanie obehu peňazí, úroková miera )
3.) dôchodková politika – ( stabilita meny )
4.) zahraničná ekonomika – ( obchodná politika a zásah do menového kurzu )
































9.Agregátna ponuka a agregátny dopyt. Ekonomické cykly

AP – objem celkovej produkcie, ktorá sa vyrobí a predá
AD – celkový output, ktorý spotrebitelia dobrovoľne spotrebujú

- ak sa rovná makroekonomická rovnováha ( vzájomné pôsobenie AD a AP )

- ponukový šok = náhla zmena podmienok v nákladoch a produktivite, čo má účinok na AP
( neúrody, zemetrasenia, .. )

- ak sú ceny vysoká, output nízky + ťažkodostupné peniaze ( spomalenie rastu peňazí a jej čiastky v banke )

- ekonomickú činnosť ovplyvňujú aj vonkajšie premenné – ( vojny, revolúcie, počasie, .. )




































10.Národný produkt a národný dôchodok. Výpočet a definovanie

HNP – meradlo vysokej úrovne produkcie ( meradlo všetkých statkov a služieb, ktoré sa vyprodukovali za jeden rok )
-delí sa na - nominálny ( skutočné, bežné trhové ceny )
- reálny ( konštantné ceny za napr. 1 rok )

- potencionálny ( čo môžeme dosiahnuť )
- reálny ( čo sme dosiahli )

stabilita cien – keď sa úroveň cien prudko nezvýši alebo nezníži ( podmienkou je udržať slobodný trh )

- index spotrebiteľskej ceny = meria náklady fixného spotrebného koša typické pre mestského spotrebiteľa

v % = i.s.c. v danom roku – i.s.c. v predchádzajúcom roku / i.s.c.

v predchádzajúcom roku .100

menový kurz = cena našej meny meraná menami iných krajín
-ak stúpa – pre nás je vývoz drahší
-ak klesá – ceny u nás stúpajú, inflácia sa zvyšuje

HNP- (USA) – peňažná hodnota všetkých statkov a služieb vyrobených za daný rok vrátane občanov

HDP – (EU) – len na území určitého štátu

čistý NP = HNP – amortizácia ( hodnota opotrebovaných strojov, zariadení, .. )

meradlá NP – celková peňažná hodnota toku finálnych výrobkov
- celkové dôchodky výrobných faktorov ( mzda, úrok, renta, zisk ), ktoré sú výrobnými nákladmi

HNP je súčasťou 4 zložiek :
-osobné, spotrebné výdavky na statky a a služby
-hrubé, súkromné domáce podnikanie ( investície )
-štátne výdavky na statky a služby
-čistý vývoz ( rozdiel medzi vývozom a dovozom )

HNP ako súhrn nákladov :
-mzda, úrok, renta, zisk
-nepriame podnikové dane, ktoré vystupujú ako náklady na zabezpečenie toku produktov
-amortizačné predpisy

ekonomický cyklus = tep spoločný väčšine sektorov ekonomiky a všetkých vyspelých trhových ekonomík

fázy: expanzia, boom (vrchol ), recesia ( pri poklese nákupov vzrastú podnikové zásoby –pribrzdenie výroby – nižší dopyt po práci – nižšie zisky podniku, rast nezamestnanosti , ...
11.Peniaze a banky. Inflácie - jej definovanie a druhy

1.) peniaze sa v ekonomike vyskytujú ako : mince, papierové peniaze, depozitné peniaze ( úverové a platobné karty )
2.) peniaze plnia v trhovej ekonomike tri funkcie : výmenný prostriedok, zúčtovacia jednotka, uchovávateľ hodnôt ( poklad )
3.) peňažný trh je trh krátkodobého, respektíve strednodobého pôžičkového kapitálu, kde sa realizujú pôžičky a úvery nepresahujúce dobu splatnosti jeden rok
4.) kapitálový trh poskytuje pôžičky a úvery na dobu splatnosti dlhšiu ako jeden rok
5.) cenou peňazí na peňažnom a kapitálovom trhu je úrok
6.) peňažný i kapitálový trh sa môžu realizovať v domácej i zahraničnej mene
7.) valuta je označenie pre peniaze iných štátov
8.) devíza je krátkodobá peňažná pohľadávka, znejúca na cudziu menu a splatná v cudzine

druhy bánk:
-centrálne (NBS ) – riadená vládou, reguluje ponuky peňazí, podmienky úveru a dozerá na činnosť komerčných bánk
-obchodné ( komerčné ) – robia aktívne ( poskytovanie úveru ), pasívne ( príjem vkladov ) a sprostredkovateľské operácie (prevody na účty ..

)
-iné peňažné ústavy – poisťovne, sporiteľne

v 1957 EIRB = európska investičná, rozvojová banka, ktorá vznikla „rímskou zmluvou“ spoločne s EHS

- 1981- prijatá mena ECU ( dnes euro )

INFLÁCIA
-je zvyšovanie hladiny priemernej úrovne cien všetkých tovarov a služieb v priebehu dlhšieho obdobia
-znehodnotenie peňažnej jednotky, respektíve trvalé znižovanie kúpnej sily peňazí
-inflačný rast cien je vyvolaný buď rastom dopytu, ktorý nie je krytý ponukou, alebo rastom cien vstupov
-najznámejšie formy inflácie sú : mierna, postupná a hyperinflácia
-inflácia sa algebricky vyjadruje indexom spotrebiteľských cien
-stav v ekonomike, ak rastie inflácia pri vysokej miere nezamestnanosti sa nazýva stagflácia
-je vážnou chorobou ekonomiky, negatívne postihuje ako podnikateľské subjekty, tak aj domácnosti
-univerzálnym liekom na infláciu je obnova efektívneho ekonomického rastu







12.Nezamestnanosť - definovanie, druhy


-nie všetci práceschopný obyvatelia majú prácu

práceschopné obyvateľstvo sa delí na – zamestnaní ( vykonávajú akúkoľvek platenú prácu + ľudia majú prácu, ale sú chorí, štrajkujú, na dovolenke )

- nezamestnaní ( ľudia bez práce, ale aktívne hľadajú prácu )

pracovná sila = nezamestnaní + zamestnaní

ponuku práce ovplyvňujú - veľkosť populácie
- kvalita a kvantita vykonanej práce

- miera nezamestnanosti v % = počet nezam. hľadajúcich si prácu / eko. aktívne ob. . 100

- druhy nezamestnanosti
-frikčná ( v dôsledku pohybu ľudí medzi pracovnými oblasťami, po škole, presťahovaných, .. )
-štrukturálna ( vzniká z nesúladu medzi ponukou a dopytom
-cyklická – sezónna ( nedostatočný agregátny dopyt )

- sociálne dopady v nezamestnanosti sa prejavujú v:
-strate sebadôvery nezamestnaných
-strate chuti opäť sa vrátiť do zamestnania, respektíve hľadať nové zamestnanie
-narušení osobnosti
-raste : zločinnosti, narkomanstva, ekonomickej kriminality, opilstva apod.

-kým podstatná časť ekonomických dopadov sa dá vrátiť väčšina sociálnych dopadov sú nezvratné

















13.Podnik a jeho formy. Ekonomická integrácia a jej druhy.

podnik – samostatná hospodárska jednotka vyrábajúca výrobky alebo poskytujúca služby určené na predaj

alebo súhrn všetkých hmotných ( kapitál, majetkové práva ), nehmotných ( obchodné meno, povesť, postavenie ) a osobných ( kvalifikácia zamestnancov )zložiek podnikania

-podnikanie chápeme ako sústavnú ( nepretržitú ) zárobkovú činnosť vykonávanú vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, ktorej cieľom je dosiahnuť zisk
-znaky podnikania - samostatnosť - ekonomická ( bez zásahu štátu )
- majetková
- sústavnosť

-podnikajú fyzické osoby ( každý človek ako prirodzený nositeľ práva a povinností )
-zoznam do ktorého sa zapisujú dôležité informácie o organizáciách = obchodný zákonník

práva podniku : obchodný názov ( meno ), vlastnenie majetku, zamestnávanie zamestnancov

povinnosti podniku : viesť účtovníctvo, platenie daní, dodržiavanie bezpečnosti

-podniky majú právnu subjektivitu (môžu uzatvárať zmluvy s inými subjektami )
-z hľadiska vlastníctva rozdeľujeme štátne a súkromné podniky
-podľa veľkosti členíme podniky na malé, stredné, veľké

organizačno - právne formy podnikania :
a.)živnosti - malé podniky pôsobiace vo sfére obchodu, služieb
- živnostník s neobmedzeným ručením
- ohlasovacie živnosti - ohlásiť živnostenskému úradu
- na remeselné, viazané, voľné
- koncesované živnosti – živnostenský ú.

musí udeliť koncesiu

b.)obchodná spoločnosť je združenie dvoch alebo viacerých podnikateľov

-verejná obchodná spoločnosť – 2 spoločníci, ručia neobmedzene
-spoločnosť s ručením obmedzením – 1-50 spoločníkov, ručia obmedzene iba do výšky svojho vkladu ( 200 000 )

- komanditná spoločnosť – združenie komplementárov ( ručia neobmedzene, zastupujú spoločnosť ) a komanditistov ( rušia obmedzenia )
- účastnícka (akciová spoločnosť ) – základný kapitál 1 milión, rozdelené na akcie ktoré vlastnia akcionári

c.) družstvo – súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho spoločne využívali
14.Sociológia, jej predmet a hlavné smery:

- veda o spoločnosti: veda o sociálnom správaní, o vzájomnom pôsobení ľudí, o sociálnych skupinách, o sociálnych vzťahoch, o sociálnej štruktúre a pod. - spoločnosť je predmetom skúmania viacerých vied:
psychológia – skúma jednotlivca a jeho psychiku (vnútro),(vzťahy)
sociálna psych. – vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami (soc. využíva jej poznatky)
ekonómia – užší predmet – skúma výrobu, rozdelenie, ekon. systém spol. (fungovanie ekon. inštitúcií v spol.)
politológia – užšie zameraná – procesy získavania a uplatňovania moci v spoločnosti (polit. inštitúcie ako súčasť života spol.)
antropológia – kultúrne stránky života spol., na tradičné predliterárne spol. (moderné spol.)
história – študuje iba minulosť, dejiny (prítomnosť)
- 6 zákl. hľadísk sociologického skúmania:
1.demografické – soc. vychádza z konkrétnej populácie
2.psychologické – prikazuje soc. rešpektovať dôležitosť jednotlivcov
3.kolektívne – ľudia riešia svoje problémy združovaním as do skupín
4.štruktúrne – orientuje soc. na skúmanie zložitého, vnútorného členenia celku, soc. systémy, aké procesy v ňom prebiehajú
5.kultúrne – dôraz na to, že spol. vytvára kultúrne spol., ktorá reguluje, zdôvodňuje a dáva zmysel sociálnemu správaniu ľudí
6.dynamické – nutnosť študovať spol. ako meniaci sa systém

- soc. teória je teoreticko – empirická veda (poznatky sú v súlade s empirickým výskumom)
® 2 zákl. úrovne skúmania: a) mikrosociologická úroveň (skúmanie každodenného správania, činností jednotlivcov a skupín + toho čo si ľudia myslia, robia hovoria, ako sa správajú)
b) makrosociologická úroveň (skúmanie nadindividuálnych javov života spoločnosti, kt. charakterizujú buď celú spoločnosť alebo jej časti)
- predmetom je – teoreticko empirická veda
sú – všeobecné a špecifické zákonitosti vývoja a fungovania globálnych a špecifických systémov
- soc. charakt. pluralita teoretických vzťahov – ako treba chápať spoločnosť:
a)čo drží spoločnosť pohromade?
b)aký je vzťah medzi jednotlivcom a skupinou?
Sociológovia sú rozdelený, dva názory
a) 1. teória sociálneho konsenzu: súhlas, zhody, nevyhnutnosť sa zoskupovať, kvôli prežitiu
2.teória sociálneho konfliktu: usporiadanie je vhodné len pre niektorých členov, súperenie o nadvládu v spoločnosti
b) práve spoločnosť je činiteľom, ktorý utvára, ovplyvňuje jednotlivcov alebo sociálne správanie jednotlivca utvára spoločnosť

Sociologický výskum: výskumný postup zameraný na skúmanie spoločenských javov, ktorý využíva empirické údaje

- kroky soc. výskumu: 1. vymedzenie výskumného problému
2. štúdium literatúry
3. formulácia výskumných hypotéz
4. voľba metodiky výskumu
5.

zber empirických údajov
6. analýza zozbieraných údajov
7. formulácia záverov

Predstavitelia: soc. vznikla až v 19 st. a zakladateľom bol
AUGUST COMTE (1798 – 1857)
: soc. budoval ako pozitívnu vedu ® spoločnosť chápal ako organický celok spojený všeobecným súhlasom (konsenzom)
: rozdelil soc. na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku
: za rozhodujúceho činiteľa spôsobujúceho spol. pokladal intelektuálny vývin (ako druhé uvádza podnebie, demograf. Faktory, deľbu práce)
: venoval sa štúdiu rodiny, štátu, náboženstva
vývoj spol. prechádza 3 štádiami: teologické, metafyzické a pozitívne

KARL MARX (1818 – 1883):
: za zákl. spol. pokladal materiálnu výrobu
: stupeň vývoja materiálnej základne a nadstavby charakterizuje spoloč. – ekon. formáciu
: vo vývoji dochádza k zmenám vo vnútri jednotlivých formácií i k striedaniu jednej formácie druhou, a to sociálnou revolúciou
: rozpor výrobných síl a výr. vzťahov sa podľa Marxa prejavuje najmä v antagonizme (nezmieriteľnom protirečení) dvoch hlavných spoločenských vied, kt. vedú triedny boj

Emile Durkheim (sociálna solidarita, vzorom sú prír. vedy), Max Weber (sociálne konanie jednotlivcov, chápajúca sociológia)


Súčasné teórie: štruktúrny funkcionalizmus (jednota je na zákl. uznávania rovnakých hodnôt, každý plní svoju funkciu)
alternatívna sociológia (sociálne konanie a vzájomné pôsobenie jednotlivcov)
symbolický interakcionalizmus (vyzdvihuje významy správania jednotlivcov)
fenomenologická sociológia (každodenné skúsenosti, svet)















15.základné kategórie sociológie

KULTÚRA:
= všetko čím sa človek odlišuje od zvierat
: špecifický ľudský spôsob organizácie, ako synonymum termínu civilizácia
:oblasti kultúry – výtvory ľ. práce, idey, myšlienky, sociálne inštitúcie, regulátory ľ. správania
:prvky: normy (pravidlá správania sa)
pseudonymy (symboly)
hodnoty (čo má význam)
daviácia (správanie porušujúce spol. normy)
delikvent (trestaný)
symboly (podnety, gestá nesúce istý význam)
soc. inštitúcie (všeob. zaužívané formy správania a činnosti – štandardizované spôsoby)
: rozdelenie: materiálna (predmety)
duchovná (reč, výchova, spol. pravidlá, morálka, náboženstvo)
masová (v užšom zmysle – TV, rozhlas, v širšom – športové zrazy)

PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ:
: človek je prírodnou bytosťou a zároveň pretvára prírodu
: na jednej strane podlieha prír.

zákonom, na druhej sám vytvára kultúru, podlieha jej zmenám
: príroda formuje človeka (najmä v prvotných formách) – základ našej existencie
: človek mení prírodu a ovplyvňuje ju – spolupôsobí ako prír. zložka
: človek mení sám seba – devastuje prírodu
3 faktory: biologický – líšime sa
demografický – vývoj populácie
geografický – Monesquieu – geografický determinizmus

SOC. KATEGÓRIE A POJMY:
: sociálna štruktúra: vzťahy určujúce súvislosť a pôsobenie medzi jednotlivcami a skupinami
: spol. väzba: súhrn vzťahov medzi ľuďmi a inštitúciami
: osobnosť: definovaná nejednotne ( každý chce byť členom spoločnosti a zároveň aj sám sebou)
: INTERAKCIA: vzájomné pôsobenie a styk
: prejavuje sa - komunikáciou – spojenie, cesta, rozhovor
predávanie informácií medzi komunikátorom a komunikantom
ak sú na rovnakej úrovni ® horizontálny vzťah, ak je jeden nadradený ® vertikálny
: verbálna, neverbálne, jednosmerná, obojsmerná
: priamo al. sprostredkovanie
: zóny: intímna komunikácia (0,5 m)
spoloč. kontakt (do 2 m)
verejná (do 4 m)
- kooperáciou – spolupráca (organizovaná a spontánna)
- adaptáciou
- súperením
- konfliktom

18.

Politológia a právny štát

a.veda o politike ( ako riadiť štát, ako vládnuť )

b.má dve stránky: odbornosť ( schopnosť nachádzať efektívne formy spracovania spoločnosti )

demokriticizmus ( miera účasti jednotlivcov na tvorbe a kontrole politiky )

skladá sa z piatich častí :
c.politická teória
d.dejiny politického myslenia
e.komparatívna politológia ( skúmanie a porovnávanie politických systémov a medzinárodných vzťahov )
f.politická sociológia ( reakcie občanov na politiku a aj politikov na správanie občanov )
g.politická prognostika ( predvídanie vývoja )

- zvrchovanosť štátu = štátna suverenita ( štát je neobmedzeným pánom nad príslušným územím a ľuďmi, ktorí toto územie obývajú )

historické medzníky suverenity
h.oslobodenie sa od moci cirkvi ( 1534, Henrich VIII – založil anglikánsku cirkev )
i.oslobodenia štátu od zvrchovanosti kontroly panovníka

bariéry štátnej zvrchovanosti
j.ideologizácia štátu
k.štátne náboženstvo = obmedzujú štátnu suverenitu
l.vojenská diktatúra

podmienkou štátnej zvrchovanosti je všeobecná vôľa občanov

národ = kultúrna pospolitosť ľudí s pozitívnym vzťahom k určitému teritóriu

emancipácia národa = proces, v ktorom si národ uvedomuje vlastné potreby, zvláštnosti a realizuje vlastnú predstavu o spravovaní svojich záležitostí
( vrcholom emancipácie je vytvorenie štátu )

formy závislosti národa:
a.)politická ( národ so svojim územím podlieha politickému rozhodovaniu iného národa – Škótsko, Belgicko )
b.)kultúrna ( Maďari u nás )
c.)ekonomická ( podriadenie sa politickej vôli iného štátu )

SATELIT = politická a hospodárska závislosť jedného štátu od veľmoci, ktorú daný štát neustále napodobňuje )


19.

Ľudské a občianske práva

- občianstvo človeka – úplná emancipácia v spoločnosti, to znamená vo vzťahu k iným ľuďom, inštitúciám a i k štátu

základom úplnej emancipácie sú prirodzené práva = právo na život, slobodu a materiálne podmienky


občianske slobody = sloboda prejavu, zhromažďovania, združovania sa, sloboda osobnosti a niekedy právo na porotný súd ( obvinenie občana posudzuje porota zložená s laikov )

sloboda prejavu – jej základom je sloboda myslenia, ktorá je limitovaná vlastným svedomím

sloboda zhromažďovania - kolektivizácia individuálneho prejavu ( prejavom petičné právo )
- formy: mítingy, manifestácie, demonštrácie

sloboda združovania - od slávnostného zhromaždenia sa odlišuje časom trvania, vnútornou štruktúrou, metódami práce
- mierové organizácie, politické strany

sloboda osobnosti - princíp konsenzu ( konsenz = zhodné mienka )
- právo na súkromie, šanca na získanie informácie, vzdelania, starania sa o deti

občianske práva = právo na osobnú dôstojnosť, politické právo, ekonomické právo

právo na osobnú dôstojnosť - právo na právnu rovnosť, rovnaké zaobchádzanie, právo na spravodlivý trest, právo na súkromie individuálny prejav, právo byť ospravedlnený od nespravodlivého trestu

politické práva - občianstvo ( právo voliť a byť volený )
- práva menšín ( pasívne – štát im poskytuje šancu na sebarealizáciu, aktívne – štát svojou politikou chráni menšiny )
- ekologické práva ( právo na vhodné životné prostredie )

ekonomické práva – právo na majetok ( 3 konfliktné vzťahy: právo, privilégium, príležitosť )


občianska kultúra = súbor hodnôt akými sa riadi politický systém občianskej spoločnosti
- jej hlavnými hodnotami občianskej spoločnosti sú občianske slobody a pluralitná demokracia
- dva postoje: konzervatívny, radikálny

politická participácia občanov na politike = štát musí občanovi umožniť podieľať sa na tvorbe politiky a občan musí toto právo nejakou mierou využívať

limitovanie občianstva – hranica získania ( možnosť získania nového občianstva ) a hranica využitia

20.

Volebný výber a politické správanie

= demokratický spôsob obsadzovania štátnych funkcií

volebný systém je legislatívnym základom spôsobu volieb
m.priamy – volič volí štátnych reprezentantov svojím hlasom
n.nepriamy – občan sa priamo nezúčastňuje na volebnom výbere osoby do štátu – občan poverí osobu voliacu v jeho mene alebo ho zastupuje orgán štátnej moci, ktorý si už predtým zvolil

volebný systém - systém pomerného zastúpenia ( politické strany získajú v zastupiteľskom orgáne toľko kresiel koľko zodpovedá podielu hlasov získaných vo voľbách, - 5% )
- väčšinový systém ( postupuje iba víťaz – najviac hlasov )

REFERENDUM = občianske hlasovanie o probléme, ktorý vo forme otázky predloží občanovi príslušný inštitút ( u nás ho vyhlasuje prezident ) a žiada od neho, aby sa vyslovil za alebo proti ( občan sa nemusí zúčastniť )
- forma priamych volieb ( minimálne 350 000 hlasov aby bolo prijaté )
- jeho predmetom nemôžu byť základné ľudské práva a slobody, dane, ...
- má politický a morálny vplyv

DEMOKRACIA - priama- (voľby, referendum )
- nepriama - ( poslanci, vláda )

formy politických aktivít – individuálna, skupinová, organizovaná, spontánna, konfliktná, nekonfliktná

politické aktivity občanov:
o.volebná ( individuálna forma; občan tu vystupuje sám za seba )
p.kampaňová (aktivita občanov na straníckych akciách – mítingy, demonštrácie,...; skupinová forma )
q.miestna ( vstupovanie do organizovaných združení – hobbystické združenia )
r.militantná ( konfliktná forma, vrcholom je občianska vojna )

sociálne rozpory v modernej spoločnosti:
s.Čo je moderná spoločnosť ? – ( stredné vrstvy a sociálna skupina manažérov )
t.Čo sú sociálne rozpory v spoločnosti ?

spoločnosť má dva aspekty:
u.tradičné sociálne rozpory ( spoločnosť rozdelená na vládnucu a ovládanú časť )
v.súčasné sociálne rozpory = sociálna stratifikácia ( rozvrstvenie spoločnosti )
- horné vrstvy ( majetní vlastníci, politici, právnici, umelci, lekári, panovnícky rod )
- stredné vrstvy (učitelia, kvalifikovaní robotníci, administratíva, technici )
- spodná vrstva ( nekvalifikovaní, sezónni ro. )

politické správanie = reakcie rôznych subjektov na realitu a možnosť ovplyvnenia reality

w.politickým subjektom môže byť občan, štát ( najdôležitejšie subjekty v občianskej spoločnosti sú : politická strana, nátlakové združenia, .. )

x.„ideálny občan“ – súhrn pozitívnych čŕt, ktoré by mal mať daný človek žijúci v danej spoločnosti


politické správanie občanov:
i.očakávané ( štát od občana očakáva, že spôsoby akými využíva svoje práva, budú podporovať existujúci režim; stabilizácia, tolerancia )
ii.akceptovateľné ( štát toleruje kritiku – všeobecná a konkrétna )
iii.sankcionované ( porušovanie zákona – štát netoleruje takéto paralyzovanie činnosti, - ohrozenie režimu )

anarchizmus – odmietanie štátneho organizovania života človeka
politický radikalizmus – radikálne združenia

politické správanie štátu:
a.)očakávané ( od štátu sa očakáva, že bude ochraňovať občana, vytvárať mu priestor na individuálne perspektívy; občan má normatívnu a funkčnú stránku )
b.)akceptovateľné ( síce nepredchádza vytváraniu konfliktov, no dokáže ich zvládnuť )
c.)neakceptovateľné ( potláčanie občianskych práv a nerešpektovanie občianskych záujmov )


hlavný rozbor modernej spoločnosti = rozdelenie materiálnych hodnôt a individuálnych príležitostí

mienka = psychologický pojem označujúci záujem podmienený vzťahom človeka k určitému problému

a.)súkromná mienka – jednotlivec si ju vytvára sám pre seba a nezverejňuje ju
b.)verejná mienka – súbor kolektívnych a individuálnych názorov a hodnotení

verejnosť – všetko obyvateľstvo žijúce na určitom území

y.verejná mienka ako taká neexistuje ( existencia plurality názorov a postojov )
z.cieľom verejnej mienky je kontrola efektívnosti pôsobenia štátneho mechanizmu
aa.utvára ju zverejňovanie individuálnych postojov, výsledok výskumov verejnej mienky, názorov významných osobností, štátnych rozhodnutí i komentárov k vývoju v masmédiách





21.

Politické strany, politická elita a nátlakové združenia.

= organizácie združujúce ľudí zo zámerom získať moc

význam politických strán:
bb.realizácia zastupiteľského princípu
cc.stabilizácia politickej moci
dd.prirodzená pluralita spoločnosti ( rôznosť záujmov časti spoločnosti )
ee.politický pluralizmus ( umožňuje konkurenciu strán )

politické strany podľa spôsobu výberu a počtu členov delíme na:
i.masové – 3 princípy preferovania princípu masovosti – veľká členská základňa, odmietanie pevnej straníckej štruktúry, organizovanie masových akcií s nepriamym vplyvom na politiku – mítingy, demonštrácie, štrajky
ii.výberové ( exkluzívne ) – princíp výberovosti: buď sa strana nachádza v politickom prostredí, ktoré jej neumožňuje úplne rozvinúť činnosť ( ilegálne strany ), alebo je príčinou ideologická podstata strany.

podľa základnej politickej orientácie delíme strany na:
a.)konzervatívne
ff.preferujú politické a kultúrne tradície národa
gg.základom programu je ekonomika, rozmach súkromného podnikania a definovanie národných záujmov
hh.DS, KDH, SMK
b.)národné
ii.presadzujú záujem národa
jj.SNS, PSNS, KDH
c.)sociálne
kk.presadzujú záujem väčšieho sociálneho celku v spoločnosti
ll.orientácia na pracujúce vrstvy
mm.zachovanie dôstojného života
nn.SDĽ, SD, ZRS, SDA
d.)liberálne
oo.preferujú občiansky základ spoločnosti
pp.základom politických programov sú občianske práva a slobody
qq.kozmopolitizmus (hlásanie svätoobčianstva )
rr.pacifizmus

podľa politického vplyvu rozlišujeme politické strany
ss.parlamentné ( najväčší vplyv majú vládne strany )
tt.neparlamentné ( nepriamy politický vplyv )

podľa politického správania rozdeľujeme politické strany na :
uu.parlamentné ( liberálny a radikálny prístup )
vv.revolučné ( neústavné – zvrhnutie vlády )

charakter členstva strany : individuálne, skupinové, profesionálne členstvo
základnými politickými preferenciami sú spoločenský pokoj a osobná perspektíva
mierové, sociálne, ekologické - mierové majú kozmopolitný charakter
- ekologické sa pretransformovali do politických strán

združenia miest a obcí – združovanie obcí – priestor na výmenu skúseností a účinnejší tlak na vládu

kriminálne organizácie – kriminalizácia politiky – individuálne, skupinové a mafiánke výhody

politická elita = súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život

ww.vnútorne pluralitná => konkurenčnosť
xx.jednotlivé časti politickej elity vystupujú ako navzájom súperiace subjekty, ktoré zároveň súperia o priazeň občanov
yy.do vzniku a formovania politických elít výrazne zasahujú politické tradície

podľa okruhu vplyvu:
i.štátna politická elita
zz.súhrn osobností, ktoré zastávajú rozhodnutia postavy v štátnom mechanizme ( volení alebo menovaní )
aaa.vnútorne sa člení podľa rozsahu na: kvalitatívnu – o čom môže politik rozhodovať; kvantitatívnu – na akom teritóriu platia jeho rozhodnutia
bbb.podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní: ( individuálny politický post – prezident, starosta; postavy kolektívneho rozhodovania – členstvo v parlamente )
ccc.časť straníckej politickej elity vzniká ako výsledok volieb, iná je takzvaná štátna byrokracia ( vyšší štátni úradníci )

b.) stranícka politická elita
ddd.spoločné so štátnou politickou elitou majú rozdelenie podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní
eee.podstatný rozdiel v individualizácii politických rozhodnutí medzi štátnou a straníckou politickou elitou je v postavení osobností
fff.2 funkcie : jedna dovnútra strany a druhá navonok
ggg.vnútorná elita – formuje stranu, udržuje ju pri živote
hhh.druhá časť tvorí politiku s ktorou sa strana uchádza o dôveru voličov ( cieľom je preniknúť do štátnej politiky, čiže vyhrať voľby a obsadiť štátne posty )

štátne a stranícke elity majú rovnaký sociálny pôvod ( predovšetkým zo stredných vrstiev: právnici, lekári, ...) a rovnaké politické postavenie ( elita sa mení v závislosti od volebných výsledkov )

iii.politický vodca je tvorcom politickej myšlienky priateľnej pre väčšiu časť populácie
jjj.vodcovské politické strany: hlava štátu alebo štátna funkcia, pozícia vodcu v politickej strany




demokratizmus v politickom vodcovstve sa prejavuje v :
i.spôsobe výberu vodcu:
kkk.základom je voliteľnosť osoby na takýto post ( hlavy štátu sa v demokratických spoločnostiach volia parlamentným zborom voliteľov alebo občanmi – voličmi )
b.) kontrole a zodpovednosti
lll.demokratický vodca má zodpovednosť voči všetkým ľuďom, ktorých existenciu ovplyvňuje
mmm.prezident je zodpovedný všetkým obyvateľom
nnn.kontrolu uskutočňujú inštitúcie, ktoré vodcu zvolili ( ale aj opoziční politici, masmédiá, .. )
c.) výmene vodcov
ooo.založená na konkurenčnosti a voliteľnosti
d.) limitovaní vplyv politického vodcu
ppp.časový limit ( obmedzenie prejavujúce sa dvomi spôsobmi: voľba na vopred určené obdobie; voľba vodcov politických strán v rôznych intervaloch )
qqq.mocenský limit ( mocenskú pozíciu jednotlivca vykonávajúceho najvyššiu štátnu funkciu limituje štátny mechanizmus prostredníctvom rozdelenia štátnej moci medzi legislatívu, exekutívu a súdnictvo )

dôležitým predpokladom vodcovského postavenia je dôveryhodnosť vonkajšieho politického prostredia = medzinárodná akceptovateľnosť vodcu

ľudový rešpekt vodcu
rrr.demokratický vodca by sa mal prezentovať pragmatizmom a personalizmom
sss.očakávanou črtou je flexibilnosť – pozitívna stránka ( reagovať na zmenu reality ), negatívna stránka ( obetovanie princípov vlastnej filozofie politickej účelnosti )
ttt.postavenie vodcu sa upevňuje v mimoriadnych situáciách ( vonkajšie ohrozenie štátu, jeho suverenity, medzinárodných vzťahov a vnútorná kríza )
uuu.patriotizmus vi zvláštnych situáciách
vvv.vzájomný vzťah politických vodcov

nátlakové združenia

a.) ekonomické – vznikli na základe spoločných ekonomicko-existenčných záujmov človeka

výrobné združenia
pracovné organizácie – odborné a zamestnávateľské organizácie – združujú ľudí na základe ich profesného zaradenia; združujú ľudí, ktorí zamestnávajú ľudí => ich cieľom sú zmluvná ochrana zamestnancov, stabilita pracovných príležitostí, rast miezd v závislosti od prosperity podniku, zdravotnícka ochrana zamestnancov, dôchodkové zabezpečenie, vytváranie šancí pre nezamestnaných

obchodná komora – združuje podnikateľov a manažérov z oblasti obchodu
poľnohospodárske združenia – združujú výrobcov, čiastočne obchodníkov a spracovateľov poľnohospodárskych produktov


profesné združenia – nemajú odborársky charakter, združujú ľudí s rovnakou profesiou zaujímajúcich sa o kvalitu profesie a právne záruky

b.) neekonomické – základným dôvodom ich integrácie nie je sféra ekonomiky
– najstabilnejšie sú združenia menšín

organizácie žien, mládeže
rasové, etnické, náboženské – rasové sú Ku – Klux – Klan, Spoločnosť J.

Bircha, etnické – Matica Slovenská

organizácie na ochranu občianskych a ľudských práv
5 zámerov – sledovanie vývoja ústavnej garancie OS
–realizovanie IP
–vychovávanie človeka k občianstvu
–prvoradým záujmom národa je, aby vlastnými silami uspokojovanie vlastných potrieb
–národné záujmy vznikajú v 3 oblastiach: kultúrnej, štátoprávnej, ekonomickej

kultúrna oblasť
www.sú nadradené nad štátoprávnymi a ekonomickými záujmami
xxx.prejavujú sa tendenciou ku kultúrnej autonómii, k používaniu vlastného jazyka a hrdosťou na národné tradície

štátoprávna oblasť
yyy.národné záujmy sa prejavujú v okruhoch: národný štát, územná celistvosť, národná politická autonómia a personálna reprezentácia

ekonomická oblasť
zzz.národy s tradíciami poľnohospodárskej a národy s tradíciami priemyselnej výroby
národné vedomie
aaaa.je uvedomenie si spolupatričnosti jednotlivcov, pocit etnickej solidarity, vnímanie spoločných národných čŕt a záujmov

















22. Teória práva, určenie práva, funkcie práva, vzťahu práva a morálky, politiky


právo = súbor právnych noriem, všeobecne záväzných, vydaných štátom, ktoré sú vynútiteľné štátnou mocou v uznanej osobitnej forme a ktoré dodržiavame

bbbb.právne normy pôsobia na ľudské konanie a vytvárajú sa takto právne vzťahy

funkcie práva: regulatívna
výchovná
ochranná

spravodlivosť = rovnosť

cccc.pramene práva:
dddd.primárne ( ústava, zákony štátu )
eeee.sekundárne ( nariadenie vlády, vyhlášky )

právny systém = súhrn platných právnych noriem a väzieb, ktoré zabezpečujú jeho funkčnosť

ffff.platné právo štátu tvoria právne normy obsiahnuté v právnych predpisoch ( zákony, nariadenia, vyhlášky )

veľkú skupinu právnych predpisov tvorí odvetvie práva ( upravuje rovnorodú skupinu spoločenských vzťahov )
i.verejné – ( trestné, ústavné, správne, finančné právo )
ii.súkromné – ( občianske, rodinné a obchodné )
iii.zmiešané – ( medzinárodné, pracovné )

typy právnych kultúr:
a.)európska – súbor právnych zákonov, pomocou ktorých sa sudca rozhoduje (vychádza z gréckeho a rímskeho práva a kresťanstva )
b.)angloamerická – rieši právne problémy pomocou precedensov – vzor konanie v budúcnosti
c.)socialistická – v popredí spoločenský majetok pred súkromným
d.)náboženský – vychádza sa z náboženstva

gggg.na rozdiel od normatívnych systémov je právo len jedno = monizmus – späté zo štátom – vynútiteľné štátnou mocou

právna norma = pravidlo správania sa vyjadrené v štátom uznanej forme a je vynútiteľné štátnou mocou

subjekty práva = fyzické osoby ( jednotlivec )
právnické osoby ( organizovaný kolektív – organizácia )

právna subjektivita = má ju právnická osoba ( škola, ..

)
spôsobilosť na práva a povinnosti, na právne konanie ( od 18 rokov ), na protiprávne konanie

deliktuálna spôsobilosť – zodpovednosť za trestný čin od 15 rokov

historické typy štátov: v minulosti najskôr obyčajné alebo zvykové právo – prepletané s náboženským právom

otrokársky typ – Egypt
hhhh.funkcie štátu : potlačovateľská, ideovo náboženská, ochranná, ekonomická, vyberanie daní

Rím = kolíska európskeho práva
iiii.formy štátu v otrokárstve – despocie – Egypt, Grécko
– monarchie
– republiky

feudálne
jjjj.funkcie ostávajú
kkkk.chránia hlavne feudálov
llll.v popredí je kresťanstvo
mmmm.monarchie a republiky ( Benátska )

kapitalistické
nnnn.funkcie ostávajú
oooo.ekonomicky a ideovo – nábožensky sa mení

právny poriadok – tvorený všetkými právnymi predpismi daného štátu
– na vrchole je ústava ( najväčšia právna sila )

ústavnosť – každý predpis, činnosť nesmie odporovať ústave, nesmie ju obchádzať, musia byť v súlade s ústavou

zákonnosť – všetky úkony v súlade zo zákonom

právny štát = štát, v ktorom je zabezpečená vláda práva
– hlavný princíp : zvrchovanosť zákona ( každý postup akéhokoľvek subjektu musí byť v súlade zo zákonom ) = legalita
podriadenosť štátnych orgánov zákonom ( štátnym orgánom je povolené konať len to, čo im dovoľuje zákon – kontrolovateľnosť )
– občan môže konať všetko, čo nie je zákonom zakázané
– ochrana kontroly – občan má právo na spravodlivý súd (nezaujatý, nestranný )










23. Vývoj ústav a ústava SR

ústava = základný zákon najvyššej právnej sily upravujúci formu štátu, systém najvyšších štátnych orgánov, práv a povinností občanov, súdnictvo a miestnu samosprávu

prvá ústava = ústava USA ( 17.9. 1787 )
=> zákonodarný orgán – kongres – snemovňa reprezentantov ( na dva roky )
– senát ( 2 zástupcovia na 6 rokov )
najvyšší výkonný orgán = prezident

obsah ústavy : princíp štátu, politický systém, ekonomická sústava, základné ľudské a občianske práva, sústava najvyšších orgánov, územná štruktúra a miestne orgány, štátne symboly, prijímanie ústavných zákonov a noriem

pppp.1 krát hovorí o ideálnom štáte Platón v diele Ústava ( spravodlivý štát, 3 vrstvy spoločnosti )
qqqq.Aristoteles – Politika ( dobré a zlé ústavy, základ – rodina, súkromné vlastníctvo, otroctvo )
rrrr.Lock, Montesquieu = deľba moci ( zákonodarná, výkonná, súdnická )

Ústavný vývoj ČSR

1920
ssss.vzor USA, FR
tttt.princíp jednotného československého národa
uuuu.na čele prezident ( 7 rokov, maximálne 2 krát )
vvvv.zákonodarná moc = Národné zhromaždenie – snemovňa poslancov ( 300 )
– senát ( 150 )
1948
wwww.Československá ľudovodemokratická republika
xxxx.asymetrický model
yyyy.zvrchovanosť pracujúceho ľudu vedúceho robotníckou triedou
zzzz.právo na prácu

1960
aaaaa.socialistická
bbbbb.vedúca úloha KSČ
ccccc.zrušenie súkromného vlastníctva
ddddd.ideológia marxizmu – leninizmu

1968
eeeee.október
fffff.ústavný zákon o československej federácii
ggggg.vznikajú Slovenská a Česká socialistická republika

1989
hhhhh.ústavné zmeny ( zmena názvu štátu, štátnych symbolov, prijatá Listina práv a slobôd,.. )


1939
iiiii.14.3. 1939 – 8.5. 1945
jjjjj.Ústava Slovenského štátu
kkkkk.zosnovaná Tisom
lllll.autoritatívny systém moci, zavedenie stavovských systémov, prezident od 40 rokov, zvoláva snem, menuje sudcov, veliteľ armády, až menovanie a odvolávanie členov snemu, ...
mmmmm.snem = najvyšší zákonodarný orgán ( 80 členov na 5 rokov )
nnnnn.klérofašistický štát (vysťahovanie Židov, .. )

1992
ooooo.prijatá ústava SR
ppppp.účinná 1.10.1992
qqqqq.platná 1.1.1993 ( preambula a 9 hláv = 156 článkov )
rrrrr.17.7. 1992 Deklarácia SNR
sssss.16.12.

1992 prijatá ústava ČR

volebné právo – aktívne – právo voliť ( treba štátne občianstvo a bydlisko )
– pasívne – byť volený ( 21 rokov )

ttttt.nemôže voliť ten, kto je zbavený spôsobilosti na právne úkony
uuuuu.podmienkou v komunálnych voľbách je trvalý pobyt
vvvvv.zásady volieb: všeobecné ( každý občan ), rovné ( každý má jeden hlas = rovnaká váha ), priame ( priamo volíme poslancov do zákonných orgánov ), tajné ( plenta – vyhradený priestor )
wwwww.voľby riadia volebné komisie
xxxxx.kandidátske listiny podávajú politické strany, hnutia, koalície
yyyyy.u nás – väčšinový volebný systém ( komunálne voľby )
zzzzz.voľby vyhlasuje predseda NR
aaaaaa.NRSR je volená proporcionálnym systémom ( pomerné zastúpenie )

hierarchia právnych predpisov : ústava, nariadenia vlády, ministerstvá ( vyhlášky, výnosy ), všeobecné záväzné nariadenia

legislatívny proces = postup štátnych orgánov od podania návrhu právneho predpisu, jeho prerokúvania, schvaľovania až po vydanie

kvórum – počet poslancov, ktorých prítomnosť je potrebná na prijatie uznesenia = nadpolovičná väčšina všetkých hlasov = 76 hlasov

bbbbbb.na platné uznesenie je potrebná nadpolovičná väčšina poslancov
cccccc.na prijatie ústavy a ústavných zákonov sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina

dddddd.zákon nadobúda platnosť 15 dní po uverejnení v zbierke zákonov

zákon retroaktivity – konanie človeka posudzujeme vždy podľa právneho predpisu platného v čase, keď k tomuto konaniu došlo



24. Predmet religionistiky - formovanie náboženských predstáv. Pôvod a vývoj náboženstva

religionistika = vedný odbor zaoberajúci sa porovnávaním rozličných náboženstiev ( p.s.c.s )

náboženstvo – je vedomie určitého, konkrétneho a reálneho vzťahu človeka k posvätnému základu a zmyslu, je to teda väzba existencie človeka na tento základ a zmysel
– základom a zmyslom je otázka nadprirodzena
– náboženstvo je špecifická forma spoločenského vedomia, ktorá sa vyznačuje jednotou svetonázoru, cítenia a kultu ( p.f.s. )

- základom každej viery je dogma – téza, o ktorej pravdivosti sa nepochybuje

homo-erectus
eeeeee.stopy náboženstva
ffffff.obradný kanibalizmus – lepky ( pojedači mozgov )

homo-sapiens
gggggg.pohreby
hhhhhh.pochovaný – skrčený – okolo nasypaná červená hlina
iiiiii.kultové predmety
jjjjjj.prvé mýty

animizmus – všetko má dušu, animatizmus – nie všetko má dušu, fetišizmus – viera v predmet
totemizmus – viera v ducha, predka

ŠTRUKTÚRA
a) sväto – nadprirodzeno – niečo, čo nás enormne priťahuje
kkkkkk.monoteizmus ( kresťanstvo )
llllll.polyteizmus ( hinduizmus )
mmmmmm.henoteizmus ( Amenhotepova reforma )
b) sväté deje – ( obrady, modlitba, pokánie )
c) miesta – bohoslužobné účely – ( kostol, lokalita, strom )
d) predmety – ( karty, kocky, kalich, omšové víno )
e) osoby – kňaz (musí mať kvalifikáciu riadiť kult )
– prorok ( zvestovateľ správy, vyvolený Bohom )
– veštec ( predpoveď budúcnosti )
– mystik (odpútava sa od sveta a spája sa z Bohom ) Rasputin
– čarodejník (mágia – prakticky ovládanie sveta )
f) časy – cyklus, éra usmerňujúca život ( Vianoce ) – liturgický kalendár
g) jednotlivec a spoločnosť – čo prebieha v skupine ( krst, svadba )
h) cesty k Bohu – modlitba ( tajomná cesta k Bohu )

mytológia = príbeh o pradávnej minulosti ( rozpráva o živote bohov, polobohov; báj, poviedka; autor a čas neznáme; obrazná predstava )

pôvod náboženstva:
nnnnnn.kreacionistický – Boh stvoril svet
oooooo.evolučný – vývoj ( kedy sa 1 krát objavuje náboženstvo )

25. Typológia a charakteristika hl.

náboženstiev - kresťanstvo, islam, budhizmus, hinduizmus


KRESŤANSTVO
pppppp.monoteistické náboženstvo
qqqqqq.smery: ortodoxné, katolícke, protestantské ( protest proti predávaniu odpustkov )
rrrrrr.Ukrajina, Gruzínsko, Bulharsko, Srbsko = grécko-katolícke nábož. ( ortodox. )
ssssss.evanjelium: dobrá správa ( sinoptickí apoštoli : Marek, Matúš, Lukáš a nesinoptický Ján )
tttttt.ekumenizmus = snaha o zblíženie cirkví, o spoluprácu, odstránenie konfliktov a nedorozumení
uuuuuu.rozšírenie: Európa, Latinská Amerika


ISLÁM
vvvvvv.monoteistické náboženstvo
wwwwww.Mohamedovi sa v noci zjavil anjel Gabriel a oznámil mu, že Alah si ho vybral za svojho proroka
xxxxxx.posolstvo: „ Niet Boha okrem Alaha a Mohamed je posol Boží“
yyyyyy.prví stúpenci – jeho žena a bratranec
zzzzzz.stúpenci: moslimovia, mohamedáni
aaaaaaa.sväté texty tvoria Korán – posvätná kniha moslimov
bbbbbbb.predestinácia – predurčenie ( nič sa vo svete nedeje bez Alahovej vôle )
ccccccc.posvätné miesta: Mekka, Medina, Jeruzalem
ddddddd.Kába – chrám, v ktorom sa nachádza posvätný kameň – meteorit
eeeeeee.Suniti – 90%, Šíti –
fffffff.šaria – systém islamského práva

BUDHIZMUS
ggggggg.dva smery: hinajána, mahajána
hhhhhhh.väčšina vyznáva mahajánu (mladšia forma )
iiiiiii.Tibet, Kambodža, Laos, na západe rozšírený
jjjjjjj.Gautama Budia – zakladateľ Budhizmu
kkkkkkk.4 pravdy:
i.život je utrpenie
ii.príčinou utrpenia je vášeň
iii.utrpenia sa zbavíme, keď sa zbavíme vášne
iv.dosiahnutie nirvány ( stav úplnej blaženosti )
lllllll.veria v reinkarnáciu
mmmmmmm.Budha nezanechal žiadne písomnosti
nnnnnnn.pravlasťou je India

HINDUIZMUS
ooooooo.politeistické náboženstvo
ppppppp.národné náboženstvo Indov
qqqqqqq.33 miliónov bohov
rrrrrrr.naj bohovia –Brahma, Višna, Šiva
sssssss.verí v povinnosť Brahnu a v kastový systém, v reinkarnáciu
ttttttt.kladie dôraz na asketizmus, prísne vegetariánstvo
uuuuuuu.posvätné zvieratá: krava, kôň, kobra ( každá lokalita má svoje )
Mahatma Ghándi – najvýznamnejší predstavi



16. Jednotlivec a skupina

sociálna skupina = zoskupenie ľudí, ktorí si utvárajú vedomie vzájomnej spolupatričnosti. ( rodina, politická strana, oddelenie, cestujúci v kupé .. )

základné znaky: interakcia, vedomie súdržnosti, existencia spoločných cieľov, spoločné hodnoty, organizovanosť vyplývajúca z disciplíny, časté kontakty ..

socializácia = postupná premena biologickej bytosti na bytosť ľudskú vplyvom sociálneho prostredia

rodina = primárna skupina, dieťa sa tu prvýkrát stretáva s inými ľudskými bytosťami, nadväzuje s nimi kontakty, citové vzťahy, osvojuje si prvé slová i základné normy spoločenského správania
= u otca, matky sa stretáva s autoritou, s potrebou prispôsobiť sa pravidlám spolunažívania

rovesníci ( spolužiaci, kamaráti ) – v ich skupine si dieťa osvojuje schopnosť spoločensky sa zaradiť, dodržiavať zásady a pravidlá, učiť sa spoluzodpovednosti

sociálne potreby = patriť do nejakej skupiny, mať v ňom určité postavenie, prestíž, uplatnenie i ochranu
= potreba sebautvárania, sebarealizácie – pri ich napĺňaní sa človek niekým stáva, niečo znamená – človek prejavuje potrebu byť nezávislí, má určité ambície, potrebu vyrovnať sa iným, prípadne ich predstihnúť

sociálne učenie - uskutočňované socializáciou; 4 formy: priamym vedením ( ako si umývať zuby ), identifikáciou, napodobňovaním, poučovaním

prestíž = kvôli prestíži je ochotný podstúpiť niekedy veľmi náročné a zaťažujúce, prípadne bolestné procedúry, vedúce k vstupu do príslušnej skupiny

formálne a neformálne skupiny:
Rozlišovacím kritériom je miera organizovanosti. Vo formálnych skupinách je postavenie členov vopred určené, vymedzené sú ich roly, štruktúra, ako aj cieľ a metódy práce. Neformálne skupiny. Ide o také skupiny, v ktorých nie je daná nejaká pevná štruktúra, alebo hierarchia moci, kde nie sú presne stanovené pravidlá, ani ciele činnosti. Takouto neformálnou skupinou je aj rodina, lebo vzťahy vnútri nej sú premenlivé a ciele nešpecifické. ===>>> Z uvedeného vyplýva, že vplyv skupiny na jedinca môže byť tak formujúci, ako aj deformujúci. Existujú vplyvy výchovné, ale aj prevýchovné. Obdobne pozitívne môže skupina pôsobiť aj pri rozličných poruchách správania, maladaptácii a psychických poruchách – ide o liečebný vplyv pri skupinovej psychoterapeuti. Kvôli tomuto pôsobeniu môže jedinec skupinu cielene vyhľadávať, ale sa jej aj vyhýbať. SOCIÁLNE VZŤAHY, SOCIÁLNY STATUS A SOCIÁLNE ROLY
Keď hovoríme o jedincovi a skupine, alebo skupinách, do ktorých patrí, nutne sa vynára problém existencie vzťahov, ktoré tam vznikajú. Ide teda o sociálne vzťahy, pretože fungujú vo vnútri sociálneho systému, ktorým je skupina. Tieto vzťahy rovnako závisia už od spomínaných druhov skupín. Medzi najintenzívnejšie vzťahy patria tie, ktoré sa odohrávajú v najmenšej skupine jedincov a tou je dvojica. Hovorí sa im preto dyáda, dyadické vzťahy. Ide o vzťah medzi dvoma partnermi – milencami, manželmi, ale môže ísť aj o vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Povaha týchto vzťahov je daná práve častosťou kontaktu, jeho intenzitou, vzájomnou závislosťou, ktorú obaja členovia páru navzájom pociťujú. V rámci dyadického vzťahu existujú jeho rozličné formy: symetrickým vzťahom je vtedy, keď ide o dvoch rovnocenných partnerov, ktorí si svoju rovnocennosť udržujú; komplementárnym, keď ide o dvoch nerovnocenných partnerov z hľadiska postavenia vo vzťahu, teda napríklad rodič a dieťa, učiteľ a žiak. Aj partnerský vzťah milencov a manželov môže byť komplementárnym, keď jeden z nich vystupuje ako dominantný a druhý ako submisívni. Dominancia a submisia sa prejavujú nielen v dyádach, ale vo všetkých skupinách. Tie určujú pozíciu jedinca vo vnútri skupiny. Dominantnú pozíciu zastávajú vodcovia a vedúci, ktorí majú aj najväčšiu moc, alebo prestíž; všetci ostatní sú podriadení. Títo sa ďalej diferencujú na pomocníkov, súputníkov, pasívnych a periférnych členov. Tieto vzťahy sa vytvárajú tak vo formálnych ako aj v neformálnych skupinách. Všade jestvujú dominantní a submisívni jedinci.

Vo formálnych skupinách však môže jestvovať popri formálnom vodcovi, t.j. takom, ktorého pozícia vyplýva z hierarchie moci, často i neformálny vodca. Je ním taký jedinec, ktorý má u príslušníkov skupiny veľkú prestíž a autoritu, bez ohľadu na to, či v skupine zastáva vodcovskú pozíciu, alebo nie. V takomto prípade sa zvykne hovoriť o sociálnom statuse. Sociálny status tvorí mier a jeho prestíže, atraktivity, autority, či akceptovania skupinou. Z hľadiska atraktivity možno odlíšiť jedincov – populárnych, obľúbených, akceptovaných, trpených v skupine a jedincov stojacich mimo skupiny. Podobne z hľadiska akceptovania presadzovania sa jedincov v skupine možno odlíšiť – kladne sa presadzujúcich, prehliadaných, odmietaných, osamelých a izolovaných jedincov. Sociálny status sa navonok častokrát vyjadruje istými znakmi, napríklad prívrženec Satanovej cirkvi nosí pentagram. Sociálny status jedinca sa často prelína, ale nie je totožný s tým, čo sa označuje ako sociálna rola. Sociálna rola predstavuje určitý systém očakávaní – ako by sa mal niekto v určitej pozícii správať. V priebehu svojho vývinu sa jedinec učí, čo od neho v istej role očakáva. Pri tom však tú istú rolu vykonáva každý jej predstaviteľ svojsky. Treba konštatovať, že rozsah rozdielov v správaní ľudí, ktorí zaujímajú určité postavenie, je obmedzený skutočnosťou, že ľudia sú vystavení pôsobeniu viac alebo menej uniformného sociálneho prostredia. Spoločnosť, čiže iní ľudia, od nich očakáva, že sa budú správať takým a takým spôsobom a ich prispôsobenie sa odmeňuje, kým neprispôsobenie sa trestá. 17.

Sociálny vplyv - konformizmus, uniformita, konvenčnosť, nezávislosť a sociogram

= vplyv, ktorým pôsobí jeden človek na iného alebo na viacerých ľudí, ako aj skupina na jedinca alebo na inú skupinu

konformný človek = je taký, ktorý myslí a koná v zhode s usudzovaním, náhľadmi a konaním skupiny

a to sa stáva pod tlakom skupiny: priamo, nepriamo, predpokladane, neuvedomene

uniformita = predstavuje u ľudí existenciu rovnakých postojov a konania, vyplýva z rozličných zdrojov ( móda )

konvenčnosť = používanie zavedených, hotových spôsobov riešenia problémov, ktoré sú zvykom ( čierna, biela farba smútku )

konformné správanie
a)otvorený úkon – jedinec sa pripojí ku konaniu skupiny alebo slovne vyjadrí niečo, čo je v zhode s tým, čo hovorí skupina
– jedinec môže pod vplyvom tlaku skupiny ku konformite odmietať konať v istom smere alebo odmietať vyjadriť svoje stanovisko
b)účelová konformita – jedinec so skupinou navonok súhlasí ale vo vnútri nie
c)pravá konformita – ide tu o súhlas so skupinou navonok i vo vnútri

nekonformita
-jedinec zásadne nesúhlasí, oponuje skupine
-sám zastáva názory, ktoré sú opačné voči názorom skupiny
-je zrejmé, že u neho nejde o nezávislosť
-jeho názory, postoje a konania sú ľahko predvídateľné z názorov, postojov a konania skupiny
-je závislí na skupine

sociogram = grafické znázornenie schém vzájomnej obľúbenosti, neobľúbenosti, ľahostajnosti ako aj schém vzájomných interakcií
= znázorňuje sociometrickú štruktúru skupiny

na základe sociometrie možno určovať mieru sociálneho vplyvu jednotlivcov v skupine: kto je vodcom, autoritou, kto má moc, koho rešpektujú, akceptujú či ...