A- MATURITNÉ TÉMY – NÁUKA O SPOLOČNOSTI

1.Psychológia, jej definovanie, miesto v systéme vied, psychologické metódy

-veda o psychike, duši (psyché = duša, logos = slovo)
-pojmom duša sa už od stredoveku rozumela nehmotná substancia, ako nositeľka života a duševného diania
-patrí medzi hoministické vedy = vedy o človeku
-materializmus – celý svet má hmotnú podstatu, odmieta pojem duše, psychika je osobitná vlastnosť vysoko organizovanej hmoty
-idealizmus – jestvujú dve podstaty – hmotná a duchovná – telo a duša

-psychika, ktorú psychológia študuje, sa prejavuje na dvoch úrovniach :

a) prežívanie – dostupné samotnému človeku pri sebapozorovaní, kedy si uvedomuje svoje myšlienky, spomienky, pocity, alebo kedy plánuje svoju činnosť = vnútorný svet človeka
b)správanie – súhrn všetkých vonkajších, pozorovateľných prejavov človeka, ktoré sú tým prístupné aj iným


a)
-základné kategórie prežívania: obsahy (vnemy, predstavy, myšlienky ), city a snahy
-predmetom prežívania môže byť vonkajší svet, stav vlastného organizmu, stav vlastnej mysle
-vedomé prežívanie ( človek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“- sú vlastné )
-nevedomé prežívanie ( neuvedomuje si svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje jeho príčinu, ši súvislosti )
-zážitky sa delia na poznávacie a citové alebo na myšlienky (idey) a dojmy (impresie)

b)
-odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí
-prejav prispôsobenia organizmu alebo osobnosti prítomným a budúcim podmienkam
-môže byť vyvolané i spomienkou na minulé alebo predpokladom do budúcnosti
-aktivity, ktoré môže pozorovať iná osoba alebo, ktorú môžu zaznamenať prístroje
-kategórie správania : konanie (jednorázové – úkon, akt a dlhodobé – činnosť )
reč
výraz ( mimický a pantomimický )

psychické procesy: pozornosť / pocity vnímania / predstavy, pamäť, fantázia / myslenie, reč / emócie, city / motivácia, snahy, vôľa



2.Vývin psychiky ( socializácia a individualizácia ), vplyv prostredia a dedičnosti

psychológia – sústava vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky, vedou o prežívaní a správaní živých bytostí

vývoj – proces objavovania istých znakov, javov, proces ich rastu a zmeny od jednoduchšieho
k zložitejšiemu

vývin – odohrávanie obdobných procesov s indivíduom – človekom na biologickej a psychologickej rovine


vývin psychiky - proces zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň
- jej dve podstaty sú:


a)socializácia
-ľudský jedinec si v období vývinu osvojuje rozličné vedomosti, postoje, pravidlá a zvyklosti správania platné v spoločnosti, v ktorej žije ( uskutočňovaná je výchovou a sebavýchovou )


b)individualizácia
-každý jedinec sa stáva sám sebou, s nikým iným nezameniteľnou individualitou

dedičnosť
-faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
-prenášanie istých znakov z rodičov na ich potomkov
-súbor génov = faktorov sa nazýva genotyp
-dieťa nededí priamo nejakú vlastnosť, nejaký znak od svojich rodičov, ale dedí len faktory, ktoré riadia vznik a vývin týchto znakov a vlastností

prostredie
-faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
-súhrn všetkých vonkajších činiteľov, ktoré pôsobia na jedinca a jeho vývin (cieľavedomo, systematicky, náhodne)
-súhrn všetkých podnetov, ktoré jedinec príma od počatia po smrť
-„dajte mi dieťa do 5 rokov a ja vám z neho vychovám, čo chcete – génia, umelca alebo vraha“
-prostredie zasahuje do vývinu individuálnych odlišností nielen veľkosťou svojich faktorov, ale najmä časom ich pôsobenia
-príklad: Fridrich II , že reč, ktorou deti začnú hovoriť .. 3.Učenie a druhy učenia. Pamäť

-v širšom slova zmysle nadobúdanie, obohacovanie individuálnej skúsenosti počas vývinu jedinca
-v užšom slova zmysle cieľavedomá a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov a zručností, či foriem správania
-v psychológii je to relatívne permanentná zmena v správaní, vyplývajúca zo skúseností

formy učenia a) habituácia – prispôsobenie sa podnetu
b) asociačné – zahŕňa náučný vzťah medzi udalosťami = vytváranie istých druhov spojení medzi podnetmi, udalosťami, formami správania, ktoré vedú k riešeniu situácie

intelektuálne učenie – človek, žiak si osvojuje vedomosti
motorické učenie – osvojovanie si zručností a návykov = tanec, korčuľovanie, ...
sociálne učenie – človek si osvojuje spôsoby správania sa v spoločnosti, v rozličných situáciách, čiže isté zvyklosti, pravidlá správania
mimovoľné učenie – nastáva bez priameho vôľového úsilia alebo motivácie učiť sa
imitačné učenie – pomocou napodobňovania

-výsledky pri učení väčšinou však získame vďaka tréningu a praxi

pamäť = schopnosť, proces prijímania , ukladania a vybavovania minulých zážitkov a skúseností
-funkciou pamäti je uchovávanie informácií na základe ich výberu, porovnávania, uskladňovania, vyhľadávania a vybavovania
-širšie poňatie pamäti predstavuje všetku uchovávanú skúsenosť zasahujúcu do psychickej činnosti
-v užšom zmysle je to schopnosť vedomej reprodukcie určitej skúsenosti

podľa jednotlivých senzorických analyzátorov- zraková, sluchová, chuťová ..