Obchod s otrokmi by nikdy nebol existoval, keby Európania nepovažovali černochov za príslušníkov „nižšej” rasy, ktorí ani nie sú ľuďmi.

Vyvrcholenie rasizmu je v ideológii "čistej nordickej rasy", ktorá vládla v nacistickom Nemecku a ktorá doviedla rasizmus k obludnému systému vyvražďovacích táborov smrti, v ktorých boli vraždení príslušníci "nižších rás" (aj národov, etnických skupín, politických odporcov atď.).



Základné dôvody pre vznik rasizmu treba hľadať v:

- xenofóbii - strachu z neznámeho, nenávisť voči cudzincom
- hospodárskych dôvodoch - snaha ovládnuť slabšieho, kolonializmus a pod.

Musíme si uvedomiť, že existuje rasizmus bielych proti čiernym, ale rovnako tak rasizmus čiernych proti bielym, bielych proti žlto - hnedým aj žltohnedých proti bielym a čiernym a čiernych proti žlto - hnedým, no skrátka existuje rasizmus všetkých proti všetkým.

Ktoré argumenty uvádzajú rasisti na podporu svojich názorov ?

- príslušníci čiernej rasy v USA majú IQ o 15 až 20 bodov nižšie ako belosi.

Skutočnosť, dokázaná konkrétnymi výskumami, teda dá sa proti názoru, že čierni sú menej inteligentní niečo povedať?

Ţ schopnosti merané inteligenčnými testmi nie sú totožné s vrodenými vlohami,
Ţ výsledky testov závisia aj od školského vzdelania,
Ţ dedičnosť IQ je pravdepodobne podstatne nižšia ako 80%,
Ţ rovnaké sociálno - ekonomické prostredie ešte neznamená rovnaké životné
okolnosti,
Ţ pre rozvoj dieťaťa má veľký význam vzťah s rodičmi (do 6 rokov),
Ţ matka významnejšou mierou vplýva na IQ detí ako otec
Ţ testy sú robené na belošskej populácii.

Často sa poukazuje na to, že medzirasoví miešanci sú delikventi. Skutočne je vo väzniciach veľa miešancov, ktorí už pri sobáši s partnerom inej rasy boli vydedení z oboch rodičovských prostredí, dostali sa na perifériu spoločnosti a potom medzi zločincov. Medzi miešancami nachádzame aj vynikajúce postavy: Puškin, Alexander Dumas,...



Znaky, podľa ktorých by sme mohli belochov zaradiť medzi "nižších":

- nadočnicové valy sú u ľudoopov, austrálskych domorodcov a belochov, najslabšie sú u černochov,
- pery: chýbajú u ľudoopov, najvýraznejšie sú u černochov,
- silné ochlpenie tela. Ľudoopy, austrálci, belosi - černosi málo.


PREDSUDKY A DISKRIMINÁCIA

Predsudky sú názory alebo postoje jednej skupiny voči druhej, zatiaľ čo diskriminácia spočíva v skutočnom jednaní s druhými. Predsudky sú predstavy o jedincovi alebo skupine založené len na informáciách, ktoré niekto niekde začul. Ich typickou črtou je odolnosť voči zmene názoru, nové informácie predsudkom neotrasú. Kto má voči niekomu predsudky, nie je ochotný vypočuť si toho niekoho. Okrem negatívnych predsudkov máme aj pozitívne predsudky. A to o tých skupinách, s ktorými sa stotožňujeme.

Za diskrimináciu považujeme stav, kedy sú ľuďom upierané práva a príležitosti, ktorými disponujú druhí. Príčinou diskriminácie bývajú často práve predsudky.

PSYCHOLOGICKÉ VÝKLADY

Existujú dva psychologické pohľady. Jeden využíva pri analýze predsudkov pojem stereotypné uvažovanie. Podľa druhého existuje určitý typ osobnosti, ktorý je náchylný k predsudkom voči menšinám.

Predsudky sa uplatňujú na základe stereotypov v uvažovaní. Beloch môže mať určitý názor na černochov, ktorý vychádza z niekoľkých presvedčení a všetky nové
poznatky a informácie potom interpretuje vo svetle tohto predsudku. Stereotypné predstavy môžu byť neškodné, pokiaľ je ich emotívny náboj neutrálny a pokiaľ sa nedotýkajú záujmov jedinca.

Stereotypy sa často úzko spoja s psychologickým prenosom, pri ktorom sa pocity nepriateľstva alebo hnevu obracajú proti niečomu, čo nie je ich skutočným pôvodcom. Ľudia prenášajú svoj hnev na obetné baránky. Obvyklými obetnými baránkami bývajú skupiny, ktoré sa výrazne odlišujú a majú pomerne malú moc, sú ľahkým terčom.

Známa americká štúdia vedená Theodorom Adornom v 40. rokoch diagnostikovala typ označený ako autoritatívna osobnosť. Takýto ľudia sú netolerantní voči odlišným názorom v zmysle náboženskom i sexuálnom. Andormo a spol. hľadali vysvetlenie tohto javu v spôsobe výchovy.