Početné ťažké vojnové zločiny, ktoré smutne preslávili Japonské vojská, sa postarali o doterajšie napätie medzi týmito krajinami, pretože Japonsko nie je pripravené postaviť sa vlastnej minulosti. Číne chýba v tomto ohľade dôrazné ospravedlnenie. Až po konfrontácii so Sovietskym zväzom a po Nixonovej návšteve Číny v roku 1972 došlo k znovuvytvoreniu diplomatických kontaktov medzi Čínou a Japonskom, ktoré vyústili do podpísania priateľskej a mierovej dohody z roku 1978. Vďaka tejto normalizácii sa podarilo obom štátom vymaniť zo stuhnutých vzťahov zanechaných tzv. studenou vojnou. Vďaka komplementárnemu hospodárstvu sa tieto vzťahy výrazne vyvíjali a toto spojenie sa dá snáď až dodnes považovať za podporný stĺp. Okrem toho poskytuje japonská vláda mnohoraké pôžičky a rozvojovú pomoc Číne. Japonsko už niekoľko rokov vyjadruje svoje pocity viny ochotou, ale správa sa s pribúdaním času čím ďalej sebavedomejšie. To sa odzrkadľuje aj na správaní Japonska voči Taiwanu, obzvlášť po uzavretí novej americko-japonskej bezpečnostnej dohody, vďaka ktorej došlo k výraznému postupu v bilaterálnych (obojstranných) vzťahoch. Čína sa pokúša zabrániť každému bezpečnostnopolitickému zoskupeniu, ktoré by Japonsku mohlo dodať vojenskú silu a hlavne takému, ktoré by Taiwanskej vláde dodalo viac nezávislosti. V tomto ohľade má zvláštnu úlohu v Japonsku americký prezident, ktorý zabraňuje možnému čínskemu mocenskému postaveniu.
Viaceré územné nezhody, nespracovaná minulosť Japonska a mnohé (hospodársko-)politické problémy sú príčinou toho, že vzťahy Čína-Japonsko nebudú asi aj v budúcnosti prebiehať bez konfliktov. Napriek tomu sa dá z geostrategickej blízkosti a štátneho hospodárstva usúdiť nepravdepodobnosť nového odbúrania vzájomných vzťahov. Práve naopak, bude to skôr popudom k dorozumeniu sa na vyššej komunikačnej úrovni.