Vojna je veľmi vážny problém, vážnejší ako správa o nej v televíznych novinách. Vojna, to sú znásilnené ženy, matky, dcéry; mŕtvi manželia , otcovia, synovia; do smrti poznačené deti. Vojna je psychologický, politický, nečakaný, agresívny a autoritatívny ťah čiernym koňom. Za vojnou zostane zničená krajina, budovy, mestá, vyrabované hospodárstvo, obete, odboj, nenávisť… ale aj mier. A rozhodne to nie sú krátkodobé záležitosti. Dnes máme problém prežiť prepadnutie banky; ako by sme asi znášali žiť ako jedna z vojnových generácií, napr. v storočnej vojne? Dĺžka vojny závisí aj od prostriedkov v nej použitých. Už sú preč časy, keď sa oproti sebe rozbehli dva regimenty oštepárov a legionárov. Svetovými vojnami otriasli chemické látky a dnes už len generáli stláčajú tlačítka na paneloch a koordinujú nanajvýš letecké akcie. Dnes je vojna vyhraná už pred vojnou a vojaci už len oficiálne a rukolapne dosahujú cieľov. Vojny vyhrávajú tajné služby, špionážne akcie a politické záujmy. A čo je dôležité, často krát sú podávané dezinformácie, ktoré vytvárajú mylnú mienku okolitého sveta o napadnutej krajine (alebo napádajúcej). Verejná mienka je silná zbraň, rovnako ako masmédiá a spravodajské agentúry, ktoré celú vojnu pripravia. Vojna nikdy nie je nezmyselná. Zabíjanie je nezmyselné, vojna je obchod.

Vojaci
Mladí chlapci dostanú do rúk zbrane, tie z nich spravia mužov a vrahov zároveň. Koľkí sa na vojnu tešia…, koľkí sa tešili napríklad do Vietnamu „bojovať za vlasť“. Neskôr (pokiaľ nezavraždili ich) zistili, že cieľ ich útoku by nemal byť Vietnam ale Biely dom. Sú to vlastne zabijaci, ktorí majú na obdobie vypuknutia vojny licenciu na zabíjanie. A čo viac sú nútení. Nezodpovedajú sa nikomu, poslúchajú rozkazy. Sú to však aj obrancovia vlasti, ktorí možno zachránia práve ženu pred znásilnením, otca pred zabitím.

Čierna myšlienka
Je to hnusná a odporná pohnútka mysle ale z povojnových stavov je zreteľne poznať zmeny ľudského myslenia a chápania života ako jedinej cennej veci na svete. Po vojne sú ľudia skromnejší, nechcú ďalšiu vojnu, sú akísi vychovanejší. Je to smutné, ale vyplýva z toho, že vojna je asi tým najtvrdším remeňom pre nevychovanú civilizáciu. Ľudia sú vo vojne dohnaní do (v mierovom stave) neľudských podmienok a tu pozorujeme zaujímavú vlastnosť ľudského charakteru, ktorú charakterizoval aj E. Hemingway v diele Starec a more, myšlienkou : „Človeka možno rozdrviť ale nie zlomiť.“ Napriek všetkým ukrutnostiam (okrem smrti) – dokážeme sa im prispôsobiť, dokážeme prežiť a preto existujú vojny. Očisťujú ľudstvo.