„Človek je človeku ustavičným nebezpečenstvom“
L.A.SENECA

Ľudia sú už raz takí…

… a iní nebudú. Príliš skeptické? História ľudských omylov svedčí o čomsi inom. Vždy boli (aj sú) na svete ľudia, ktorým spojenie slová symbióza a príroda nič nehovorí. Samozrejme, že studňa života bola na začiatku plná a rozmanitá ako rajská záhrada. Ľudstvo však kráčalo po rovnakej ceste ako Adam a Eva, a tak dnešným generáciám zostalo iba obhryzené, zhnité jablko plné červov. Ale žiadny strach, veď sa nestáva aby zlá burina vyhynula. K ľudskej nenásytnosti patrí aj vynaliezavosť, ktorá nám pomáha prežiť. Otázne je či sme stále ľudia a či nás podmienky, ktoré si sami vytvárame, nemenia na úplne iné organizmy ako Boh pôvodne chcel. Celý náš život sa takto odvíja a popri ňom nám príroda vracia to čo jej neprávom berieme. Sme ako malé deti, ktoré hádžu bumerang a zakaždým nás zaskočí, keď sa vráti a nebodaj nás i udrie. Pri nespočetnom množstve nešťastí sa dnes dá ťažko definovať úplná škála globálnych problémov či katastrôf. Hurikán je krutý rovnako ako masový vrah. A hlbším pozorovaním by sme prišli na skutočnosť, že nepotrebujeme prírodné reštrikcie aby sme si uvedomili naše omyly. Ako hovorí úvodná myšlienka, práve človek, ktorý má rozum a slobodnú vôľu je tým najväčším nebezpečenstvom, ak má zvrátenú predstavu o existencii. Dovolím si tvrdiť, že je absurdné diskutovať o práve rozhodnúť o existencii nenarodeného alebo odchádzajúceho života (prípadne si vyklonovať potomstvo) pokiaľ máme problém ukončiť legálne prejavy agresie – vojny, ktoré sa časom a ich množstvom stali bežným pojmom. Vojna môže dnes niekomu pripadať ako bežný jav (ktorý je zakrývaný inými globálnymi problémami), no je to stav ktorý presahuje medze globálneho problému a stal sa prostriedkom denného použitia, či už ako boj alebo násilie. „Bohatá“ história
Vojna je vždy odpoveďou na niečo a vždy má zmysel, ktorý je v dnešnej dobe prevažne obchodný. Začína sa napríklad vraždou : Kain zabil Ábela (prvopočiatky občianskej vojny?). Od r. 3600 pred Kristom sa uskutočnilo medzi ľuďmi okolo 14 500 významnejších vojen, pri ktorých mohli prísť o život asi 4 miliardy ľudí. Smutné je, že najviac trpia tí, ktorí s vojnou nechcú mať nič spoločné. Ako už bolo spomenuté vojny mávajú rôzny zmysel a dôvod. Od boja o oheň, náboženské nezhody, etnické nezhody, rozširovanie kolónií, testovanie zbraní, fanatické názory či ekonomické zisky.