Domienka, že v kapitalistickej spoločnosti existuje možnosť na zospoločenštenie súkromného vlastníctva a výrobných prostriedkov ( pretože charakter výrobného procesu vyžaduje, aby sa súkromné vlastníctvo využilo v prospech celej spoločnosti ) predpokladá revolúciu proletariátu. Tou sa spoločnosť úplne oslobodí od triedneho boja a stane sa beztriednou spočnosťou. Súkromné vlastníctvo totiž vedie k tomu, že možnosť disponovať s vecami sa stáva možnosťou disponovať s luďmi.
Roku 1848 píše Marx Manifest komunistickej strany. Je to prvý programový dokument vedeckého komunizmu, obsahuje ucelený výklad základov marxizmu. Súčasne v sebe zahŕňa nové filozofické učenie marxizmu, dôsledný filozofický materializmus, revolučnú dialektiku a materialistické chápanie dejín. Kapitola Buržoázia a proletariát podáva výklad zákonov spoločenského vývoja, zdôvodňuje nevyhnutnosť a zákonitosť striedania spôsobov výroby. Vychádzajúc z toho, že celé dejiny spoločnosti, okrem prvotnopospolnej, boli dejinami triednych bojov, Marx a Engels zdôvodnili nevyhnutnosť zániku kapitalizmu a vzniku nového spoločenského zriadenia-komunizmu. V tej istej kapitole sa objasňuje historická úloha proletariátu ako revolučného reoganizátora starej spoločnosti, tlmočníka záujomv všetkých pracujúcich. V 2. kapitole Proletári a komunisti Marx a Engels vysvetlili úlohu komunistickej strany ako predvoja robotníckej triedy. „Najbližší cieľ komunistov je ten istý ako všetkých ostatných proletárskych strán: sformovanie proletariátu do triedy, zvrhnutie nadvlády buržoázie, dobytie politickej moci proletariátom.“ Vtejto kapitole vyzdvihli ideu diktatúry proletariátu, objasnili vzťah komunistov i rodine, vlastníctvu, vlasti a načrtli ekonomické opatrenia, ktoré musí proletariát urobiť po uchopení moci. V kapitole Socialistická a komunistcká literatúra Marx a Enges podali dôkladnú kritiku buržoáznuch a maloburžoáznych smerov vystupujúcich pod zástavou socializmu a vyjadrili svoj vzťah k systému utopického socializmu a komunizmu. V 4. kapitole Stanovisko komunistov k rôznym opozičným stranám je vysvetlená taktika komunistov vo vzťahu k iným opozičným stranám. Manifest sa končí nesmrteľným heslom: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“
V 90-tych rokoch 19. storočia sa marxizmus stáva vedúcim smerom v ruskom myslení ( Lenin, Plechanov). Niektoré marxistické tézy využívali na kritiku národníkov, nešlo však o prechod od meštiackeho k proletárskemu socislizmu, ale k buržoáznemu liberalizmu. Legálni marxisti ( Struve, Tugan-Baranovskij, Berďajev) sa usilovali prispôsobiť robotnícke hnutie buržoázii, nabádali brať si príklad z kapitalizmu (popierali teóriu o triednyh bojoch, revolúcii a diktatúre proletariátu).