Lenin viedol nekompromisný boj proti legálnym marxistom, aj keď kvôli zničeniu národníctva pripúšťal dočasnú dohodu. Vladimír Iľjič Lenin je chápaný ako pokračovateľ Marxovho a Engelsovho diela, vodca ruského a medzinárodného proletariátu, zakladateľ KS Sovietskeho zväzu a sovietskeho štátu. Roku 1903 bola založená strana boľševikov, ktorá pod Leninovým vedením viedla proletariát Ruska do boja za zvrhnutie cárskeho absolutizmu. Lenin rozpracoval marxistické učenie vzhľadom na nové historické podmienky, konkretizoval ho na základe skúseností ruských revolúcií a medzinárodného revolučného hnutia. Rozvíjajúc idey Marxa a Engelsa, rozpracoval konkrétny program socialistickej výstavby v ZSSR.
Socializmus je spoločenské zriadenie, ktoré vzniká v dôsledku socialistickej revolúcie, uskutočňujúcej prechod od kapitalizmu ku komunizmu. Socializmus je založený na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov, ktoré spôsobuje, že tu nejestvujú vykorisťovateľské triedy a vykorisťovanie človeka človekom. Je odstránený sociálny útlak, národnostná nerovnosť, protiklad medzi mestom a dedinou, duševnou a fyzickou prácou. Jestvujú tu dve spriatelené triedy: robotnícka trieda a družstevné roľníctvo, ako aj taká sociálna skupina ako inteligencia. Rozdiely medzi triedami a sociálnymi skupinami sa postupne vyrovnávajú. Vzájomné vzťahy charakterizuje sociálno-politická a ideová jednota. Na základe spoločenského vlastníctva sa uskutočňuje plánovitý rovoj národného hospodárstva a celej spoločnosti. Život sa buduje na základe širokej demokracie, zapojenia pracujúcich do aktívnej účasti na nej. Socialistická demokracia zabezpečuje sociálne práva- právo na prácu, odpočinok, ochranu zdravia, zabezpečenie v starobe, obydlie, bezplatné vzdelanie, rovnosť všetkých občanov pred zákonom a pod., ako aj politické slobody- slobodu slova, svedomia, tlače, zhromažďovania, pouličných pochodov a demonštrácií, slobodu účasti na riadení štátnych a verejných záležitostí. Komunizmus sa od socializmu líši stupňom ekonomickej, sociálnej a duchovnej zrelosti. Spoločným znakom je, že v ekonomike vládnu vzťahy spolupráce a vzájomnej pomoci. Pri budovaní socializmu sa však spoločenské vlastníctvo utvára vyvlastnením toho, čo si kapitalisti nalúpili (podľa komunistického chápania Marxovej teórie nadhodnoty) a združstevnením roľníkov a remeselníkov. Vznikajú dve formy socialistického vlastníctva- všeľudové a skupinové, kolchozno-družstevné. Socializmus síce odstraňuje protiklady medzi mestom a dedinou, nie však aj rozdiely medzi nimi, pokiaľ ide o úroveň materiálneho a duchovného rozvoja.