Marxizmus

„Filozofovia svet len rôzne vykladali, ide o to ho zmeniť.“

Karl Marx sa narodil v roku 1818 v Trevíri, je zakladateľ vedeckého komunizmu, dialektického a historického materializmu a vedeckej politickej ekonómie, vodca a učiteľ medzinárodného proletariátu. Na univerzite v Bonne sa zoznámil s Heglovým učením, pridal sa k mladoheglovcom a zároveň ho ovplyvnili názory Ludwiga Feuerbacha ( kritka náboženstva za prevrátenie vzťahu medzi bohom a človekom: nie boh stvoril človeka, ale človek stvoril boha a preto treba nastoliť lásku k človeku miesto lásky k bohu). Náboženstvo je podľa Marxa iba droga pre človeka. Ešte väčší vplyv mala na Marxa jeho kritika Hegla z hľadiska materialistického chápania sveta a človeka. Marxove polemiky s Heglovým učením, s teóriami francúzskych utopických socialistov, anglických ekonómov a mladoheglovcami ho viedli k utváraniu vlastnej teórie. Využil Heglovu dialektickú metódu a v spojení s materialistickým učením tak posudzoval spoločnosť a dejiny. Dialektiku chápal ako revolučný princíp: svet nie je súbor hotových vecí, ale súbor procesov. Jednou z jeho téz je, že spoločenské bytie určuje spoločenské vedomie a závisí od toho, aký stupeň rozvoja materiálnej výroby dosiahla každá spoločnosť v dejinách. V Anglicku mal možnosť sledovať rýchly ekonomický a priemyselný rozvoj, čo urýchľovao proletarizáciu, ktorá viedla ku konfliktom medzi výrobcami a majiteľmi výrobných nástrojov a prostriedkov. Orientoval sa na filozofiu človeka. Za jeho základnú vlastnosť pokladá prácu ako produktívnu činnosť. V nej človek spredmetňuje svoje bytostné sily, pretvára prostredie okolo seba, či už sociálne alebo prírodné. Súkromné vlastníctvo je podľa Marxa príčinou vzniku tried a odcudzuje človeku produkt jeho práce a prácu samotnú. To sa prejavuje v postavení moderného proletára. Odcudzením práce chápe Marx nadvládu ľudských výrobkov nad človekom, ktoré voči nemu vytupujú ako cudzie sily. Odcudzenie možno prekonať len zrušením súkromného vlastníctva, komunistickou premenou spoločnosti. Pri výrobe materiálnych statkov pôsobia výrobné sily (suroviny, nástroje, stroje) a ľudia vstupujú do vlastníckych vzťahov. Keďže v kapitalizme je robotník „oslobodený“ od vlastníctva výrobných prostriedkov, je nútený predávať svoju prácu, aby si zabezpečil existenciu. Marx chápe dejiny ako dejiny triednych bojov: vykorisťovateľ vs. vykorisťovaný. Zdroj vykorisťovania videl vo vzniku nadhodnoty.