Dôsledky VTR vo vzdelávaní - informačná explózia, revolúcia vo vede a v technike: kvantitatívne - permanentné vzdelávanie - učíme sa celý život, prudké kvalitatívne zmeny - zmeny obsahu vzdelávania, zmeny v metodickej oblasti, zmeny celkového poňatia a zamerania školskej výučby.

Prostredie v procese výchovy: Prostredie je činiteľ vývinu osobnosti, patrí medzi vonkajšie činitele vývinu osobnosti, vo veľkej miere sa podieľa na vývine človeka spolu s výchovou a vnútornými činiteľmi. Každý biotický systém sa môže rozvíjať iba v interakčnom vzťahu s vonkajším prostredím, na ktoré sa musí adaptovať. Adaptácia človeka má dve formy: pasívnu (akomodácia) a aktívnu (asimilácia). Wroczynski: Prostredie predstavuje zložky štruktúry obklopujúcej jedinca, ktoré účinkujú ako systém podnetov a vyvolávajú u neho psychické reakcie (zážitky). Vplyv prostredia (Wroczynski): biologizujúce teórie, sociologizujúce teórie (statický, dynamický smer), konvergentné, Sociálne aspekty prostredia – prostredie = dôležitý aspekt. Chápeme ju aj ako vedu o prostredí. Nesnažíme sa len o vytváranie stimulov, ale aj o kompenzovanie negatívnych vplyvov. Životné prostredie – ide o súhrn všetkých podnetov, ktoré utvárajú podmienky jeho života. Súhrn prírodných ale aj umelých soc. potrieb vytvárajúcich pre človeka určité podmienky. ŽP sa stáva súčasťou bytia človeka. Predstavuje súbor vplyvov pôsobiacich pozitívne, ale aj negatívne.

Typológia prostredia: 1. podľa charakteru činnosti - obytné, pracovné, rekreačné. 2. podľa druhu a povahy podnetov – kultúrne, spoločenské, prírodné. 3. podľa veľkosti – mikro /jedinec/, semi /rodina/, mezo / škola, pracovisko/, makro /spoločnosť, štát/, globálne /svet, ľudstvo/. 4. podľa kvantity - chudobné, vyvážené, presýtené a podľa kvality podnetov - pozitívne, negatívne

Socializácia osobnosti človeka: Socializácie je proces, pri ktorom sa z človeka ako bytosti biologickej stáva bytosť spoločenská. Vždy ide o vzájomný vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Proces začína narodením a prebieha po celý život. FILOGENEZA – proces hominizácie a humanizácie /homo sapiens/ ONTOGENEZA – nadobúdanie spoločenských, ľudských schopnosti – kulturizácia. Prípravná fáza socializácie – osvojovanie reči, komunikácie, interiorizácia spoločenských noriem, Akulturácia – osvojenie kultúrného dedičstva Realizačná fáza socializácie – preberáme a plníme isté spoločenské roly = spoločenská zrelosť človeka. Fázy socializácie: primárna – uskutočňuje sa v období detstva a dospievania, rozhoduje o utváraní základov osobnosti jednotlivca; sekundárna – prevláda v období dospelosti a delí sa na socializáciu v produktívnom a socializáciu v postproduktívnom veku. ONDREJKOVIČ: 1. fáza socializácie a začínajúcej identifikácie – individualizácie – od narodenia do 2 rokov. Dieťa je viac biologicky závislé, 2. fáza individualizácie a personalizácie - od 2 do 6 rokov. Tvorí sa základ pre prijatie hodnôt. Rozvíja sa štruktúra osobnosti – vôľová, citová, 3.