fáza enkulturácie – od 6 do 14 r. prenikanie jedinca do spoločenských vzťahov. Vznik generačných rozporov. Dospievanie pozostáva z asi 5 fáz. Socializácia je procesom vývoja celej bio-psycho-sociálnej podstaty človeka. Ukazovateľom socializácie sú úspechy človeka. Stupne socializácie: 1. vysoký, 2. stredný, 3. nízky. Funkcie socializácie: fylogenéza (vývoj ľudstva), ontogenéza, z hľadiska spoločnosti ( proces sociálneho prežitia)

Socializácia a výchova: socializácia je širší pojem než výchova, uskutočňuje sa jednak na úrovni priameho výchovného pôsobenia, ale tiež aj vplyvom prostredia. F. KAHUDA: Výchova z hľadiska cieľa je procesom socializácie, z hľadiska obsahu je procesom akulturácie a z hľadiska osobnosti je procesom personalizácie. Socializácia = výchova + prostredie.

Sociálne správanie podľa Ondrejkoviča: správanie konformné (v súlade s normami), nekonformné (vyzývavé, provokujúce), deviantné (odchýlene od morálnych a právnych noriem) asociálne (nespoločenské), disociálne (rozkladný typ správania), antisociálne (protiskupinové, protispoločenské), delikventné (asociálne až po kriminálne), kriminálne(trestné činy - od 15 r.). Ontogenéza – detstvo 0-11/12 rokov, puberta 11-14, adolescencia 15-21, dospelosť 21-55/60 rokov /ranná, stredná 30-45, neskorá 45-55/60, staroba po 65 roku. Z hľadiska kvality (A. Nezdobová) = proces asociácie /normálny/, disociácie nízky stupeň socializácie.

Rodina ako socializačný činiteľ: funkcie rodiny – biologicko-reprodukčná /najdôležitejšia/, pokračovanie rodu, erotika, biologické potreby/, ekonomická, výchovná, socializačná, emotívna, ochranná, rekreačná. Rodina je spojovacím mostíkom medzi jednotlivcom a spoločnosťou. V rodine prebieha príprava na začlenenie jednotlivca do spoločnosti. BAWMANN - rodina je spojená pokrvnými /adoptívnymi/ zväzkami. Je to spoločensky schválená forma spolunažívania. Rodina sa podieľa a spolupracuje pri plnení spoločenských úloh. 1. po narodení ovplyvňuje životný štart dieťaťa, 2. ovplyvňuje ašpiračnú úroveň detí, 3. odovzdáva morálny kódex deťom.
MODELY RODINY ZO SOCIOLOGICKÉHO HĽADISKA: základná /nukleárna/ - rodičia a deti, dvojgeneračná /reprodukčná/ rodičia a deti s rodinami, rozšírená – starí rodičia, rodičia a deti, orientačná – rodina, kam sa človek narodí, ktorá ho formuje už od detstva. - Každý človek sa narodí do orientačnej rodiny a založí si reprodukčnú rodinu, pokiaľ si založí rodinu, patrí do nukleárnej rodiny. Mení sa postavenie jednotlivca.