puberta 11-14 - dramatická fáza socializácie, pubertálna zmena identity, telesná a pohlavná premena, adolescencia 15-21 - expanzia sociálnej aktivity, hlavným socializačným činiteľom je škola, kamaráti, rovesnícke skupiny, mimoškolské inštitúcie, masovokomunikačné prostriedky. Mládež sa všeobecne vyznačuje zvýšenou mierou kritičnosti, túžbou po samostatnosti, po slobode myslenia a samostatnosti. Mení sa vzťah k autorite. Teórie socializácie uvádzajú dva modely detstva: 1. dieťa ako nehotový, sociálne neplnohodnotný jedinec, svojimi vlastnosťami akoby stojí oproti znakom dospelosti (vážnosť, plánovitosť, racionalita). 2. dieťa vnímané ako úplne iný jedinec, ktorý sa chová svojím spôsobom plánovito a inštrumentálne. V tomto pohľade je detstvo zložitejšie, bohatšie, mnohovrstvové.

Delikvencia detí a mládeže: delikvencia a kriminalita patria medzi sociálno-patologické javy v spoločnosti. Deviantné formy sú odklonom od spoločenských noriem. Spoločnosť ich odsudzuje a sankcionuje. DELIKVENCIA je širší pojem ako kriminalita. zahŕňa aj kriminalitu, aj menej závažné protispoločenské činy, ktoré spáchali osoby maloleté a osoby trestnoprávne nezodpovedné pre nepríčetnosť. KRIMINALITA predstavuje súhrn protispoločenských činov, ktoré z hľadiska trestného zákona napĺňajú skutkovú podstatu trestných činov. Rozlíšenie páchateľov u mládeže: maloletí /do 15 rokov/ trestnoprávne nezodpovední, riešenie v občianskoprávnom konaní, mladiství /od 15 rokov a 1 deň do 18 rokov/ polovičná sadzba než u dospelých, mladí dospelí 18 - 20 rokov /18 - 22, 18 - 24/. DELIKVENCIE: 1. biologické - zdôrazňovanie významu dedičnosti a podceňovanie vonkajších činiteľov. Lombrosso, Galla - atavistické stigmy. 2. biosociologické teórie - E. Ferri - 5 typov zločinnosti: rodená zločinnosť, patologická zločinnosť, zločinci zo zvyku, zločinci z afektu, príležitostní zločinci. 3. sociologické teórie - zdôraznenie sociálnej determinácie kriminality. Durkheim - autor teórie ANÓMIE /bezzákonnosť, rozklad noriem správania - vplyv revolúcie, hospodárskej krízy, konjunktúry, 4. psychologické teórie - psychoanalýza Freud - zločinnosť ako prevaha pudovej sféry človeka nad oblastiami sociality, čo vedie k nevyváženiu. 5. polyetiologické teórie - mnohofaktorové, kladú dôraz na kombináciu vnútorných /endogénnych/ a vonkajších /exogénnych/ príčin a vychádzajú z chápania človeka ako bio-psycho-sociálnej bytosti. Príčiny kriminality: vnútorné /endogénne/ - psychopatie, psychózy, LMD, mentálne retardácie, demencie, epilepsie - spočívajú v osobnosti páchateľa. Sú menej časté ako vonkajšie (exogénne), ktoré sú považované za dominantné.