M i n u l o s ť
Explózia feminizmus bola napriek všetkému explóziou duchovnou. Železný obojok, ktorý ženám vnútil obmedzený meštiansky rodinný život sa stal postupne neznesiteľným. Cítili, že majú žiť inak, rozšíriť svoje pole pôsobnosti a rozvinúť svoju schopnosť milovať, ktorá sa nemohla slobodne rozvinúť v duchovne obmedzenom prostredí, akým sa stala rodina zbavená náboženských kmeňov. Žena sa potrebovala oslobodiť, prestať byť slúžkou a otrokom muža.

Ženské organizácie v rokoch 1880-1915 spájali nastolenie mieru s volebným právom žien. Prvou krajinou, kde si ho sufražetky vybojovali, bol Nový Zéland (1893), poslednou Švajčiarsko (1971). Byť za volebné právo žien znamenalo byť zároveň proti vojne. Tvrdili, že vývoj ľudského druhu vyžaduje, aby bola vojna nahradená spoluprácou a aby došlo k všeobecnému odzbrojeniu. Z ich uhla pohľadu sa muži počas histórie vo vojnách naučili vyhľadávať násilné riešenie konfliktov. Mužské správanie si teda zachovalo regresívny a antisociálny charakter. Verili, že keď sa ženy budú podieľať na procese rozhodovania rovnakou mierou ako muži, ich vplyv odvráti spoločnosť od vojny smerom k nenásilným riešeniam a politickým diskusiám.

V roku 1915 vznikla v Haagu najstaršia ženská mierová organizácia Woman´s International League for Peace and Freedom (Medzinárodná liga žien za mier a slobodu). Čoskoro po jej založení vznikli národné sekcie v západnej Európe a začala sa snaha o pokrytie východnej Európy, Blízkeho a Ďalekého východu. Mnohé ženy, ktoré v tom čase vstupovali do národných vlád, boli členkami tejto organizácie.

Národné sekcie Ligy v každej krajine sa zamerali na kritizovanie militaristických tendencií vlastnej vlády. Členky Ligy v krajine, ktorá bola v konflikte agresorom, spolupracovali so ženami v napadnutej krajine a zároveň sa nahlas vyjadrovali k nespravodlivosti, ktorú pácha ich vlastná vláda. Hlavným cieľom bolo zmeniť prístup usilujúci sa o výhody pre jeden národ na úkor celku. So vznikom nového feministického hnutia koncom 60. rokov sa vytvorila priepasť medzi feminizmom a mierovým úsilím. Zároveň postupne vznikol odstup medzi feminizmom a kresťanstvom. Feministky v 70. rokoch považovali kresťanstvo za náboženského agenta patriarchátu a tým pádom ho chápali ako vnútorne nepriateľské voči feminizmu.
Feministické hnutie v tom čase začalo stále viac pochybovať o spojení feminizmu s nenásilím.