Ľudské práva na Slovensku a spôsob ich ochrany

Ľudské práva a slobody sú pevne spojené so životom každého človeka. Každý človek sa mení rodí a s nimi aj umiera. Patrí k nim napríklad právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, slobodu pohybu, slobodu prejavu, slobodu vlastného svedomia. Ich rozsah je vymedzený stupňom vývoja v spoločnosti, a to v jej základnej právnej norme – ústave. Čo je Univerzálna deklarácia ľudských práv:
Univerzálnu deklaráciu ľudských práv vydala organizácia spojených národov. Pravidlá, ktoré sa snaží zaviesť:
- ľudia sú slobodní a sú si rovní, bez rozdielov (najmä rasy, pohlavia, národnosti, farby vlasov, čísla topánok, atď …)
- každý má právo na život
- nikto nesmie byť otrok
- nesmie sa mučiť, alebo inak kruto zaobchádzať
- každý má právo aby bola uznávaná jeho právna osobnosť
- každý má právo na ochranu proti diskriminácii, ktorá porušuje tieto pravidlá
- každý má právo na súdnu ochranu proti činom porušujúcim ľ. p.
- nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, držaný vo väzbe, alebo vyhnaný do vyhnanstva
- každý ma právo, aby bol spravodlivé a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.
- obvinený sa pokladá za nevinného kým sa mu nepreukáže vina
- zákaz retroaktivity
- nezasahovať ľudom do súkromného života
- voľnosť pohybu, aj medzi štátmi
- právo na azyl, okrem prípadov ak je človek stíhaný z nejakého brutálneho činu
- právo na štátnu príslušnosť
- právo uzavreť manželstvo, a založiť si rodinu
- právo na ochranu rodiny
- právo vlastniť majetok
- sloboda myslenia, náboženstva
- sloboda prejavu, názoru
- sloboda združenia a nezdruženia (nemôžu nikoho nútiť aby sa združil)
- každý má právo podieľať sa na rozhodovaní o svojej krajine
- právo na soc. zabezpečenie, právo na prácu a mzdu za to, právo na dovolenku
- právo na vzdelanie, kultúrny život
- právo aby vládol taký poriadok, aký by mu zaručoval tieto práva
- každý má povinnosť voči spoločnosti a výkonom svojich práv nesmie obmedzovať práva druhých.
V akej právnej norme sú vymedzené ľudské práva na Slovensku?
Základné práva a slobody občanov Slovenskej republiky sú vymedzené v Ústave Slovenskej republiky, ktorá je od 1. septembra jej základným zákonom. V rozpore s Ústavou nemôže byť prijatý žiadny zákon, ani iný právny predpis.
Ďalšie okruhy ľudských práv a slobôd, ktoré má človek k dispozícii vymedzujú medzinárodné dokumenty.

Pravda, nejde o všetky medzinárodné dokumenty, ale len o tie, ktoré súčasne spĺňajú isté podmienky a to tieto:
- Sú zmluvami
- Obsahujú ľudské práva a základné slobody.
- Rozsah týchto ľudských práv a základných slobôd je väčší, ako je v Ústave Slovenskej republiky.
- Boli ratifikované
- Boli vyhlásené spôsobom ustanoveným v zákone.
Ľudské práva sú zhrnuté do ôsmych oddielov v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. A to sú tieto základné skupiny:
1. Oddiel Všeobecné ustanovenia
- vo všeobecných ustanoveniach sú určené podmienky platnosti ľudských práv na Slovensku ich použitie.
2. Oddiel Základné ľudské práva a slobody
- v tomto oddiely sú uvedené najzákladnejšie ľudské práva a slobody ako sú právo na život, právo na súkromie, právo na slobodný život bez nútenia na nútené práce, a ďalšie práva.
3. Oddiel Politické práva
- v tomto oddiely sú uvedené politické práva a slobody
4. Oddiel Práva národnostných menšín a etnických skupín
- v tomto oddiely sú uvedené práva občanov žijúcich v slovenskej republike iných národností a etnických skupín, práva na slobodný rozvoj ich kultúry, prijímať informácie v ich materinskom jazyku a podobne.
5. Oddiel Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
- tieto práva zaručujú práva na slobodný rozvoj osobností a hospodársku istotu
6. Oddiel právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
- tieto práva zaručujú právo na priaznivé životné prostredie a kultúrne dedičstvo
7. Oddiel Právo na súdnu a inú právnu ochranu
- tento oddiel zaručuje každému občanovi nášho štátu právo na právnu ochranu, právnika, právnu obranu a podobne
8. Oddiel Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave
- tento oddiel opisuje ustanovenia k prvej a druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.

Kto môže porušiť základné ľudské práva?
V zásade ich môže porušiť vo vzťahu k občanovi iný občan alebo štátny orgán, pričom, ku skutočnému porušeniu ľudských práv dôjde len v prípade ,ak tieto práva poruší štátny orgán, pretože ľudské práva sú predovšetkým určené na ochranu človeka pred štátnou mocou. Naše ľudské práva môže porušiť aj štát pri tvorbe zákonov a iných predpisov, alebo o porušenie týchto práv pri vydávaní konkrétnych rozhodnutí, ktoré sa nazýva aplikáciou práva.

Čo môže urobiť občan, ak parlament prijme napríklad zákon obmedzujúci nad rámec ústavy jeho ľudské práva a slobody?

Tu je rozhodujúce, kto má v našom štáte možnosť napraviť takýto zákon. Môže to urobiť iba Národná rada Slovenskej republiky prijatím nového zákona, alebo Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci kontroly ústavnosti. V oboch prípadoch však občan sám nemá možnosť obrátiť sa na túto inštitúciu so žiadosťou o nápravu. Občan nemá ani zákonodarnú iniciatívu a nemôže ani podať návrh na preskúmanie ústavnosti zákonov na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Toto právo má iba prezident, vláda, súd, generálny prokurátor alebo najmenej jedna pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Občan má jedinú možnosť, a to, obrátiť sa na tieto orgány, pričom najprirodzenejšie je, že sa obráti na poslancov. Poslanec síce ústavne nezodpovedá svojim voličom, ale jeho politická ambícia byť opätovne zvolený, ho núti hľadať východiska.

Ako má vyzerať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky?

Tento návrh sa nazýva ústavná sťažnosť a musí obsahovať všeobecné i špeciálne náležitostí. K všeobecným patrí to, že návrh musí byť podaný písomne na adresu: Ústavný súd Slovenskej republiky. Hlavná č. 72, Košice a musí obsahovať
- akej veci sa týka,
- kto ho podáva,
- akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
- odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Osobitosťou je, že návrh musí ešte obsahovať základné práva a slobody, ktoré boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené a akým konaním k tomuto porušeniu došlo.
K sťaženosti je potrebné pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia.


Čo musí obsahovať návrh na začatie konania (žaloba) pred správnym súdom?

Návrh, ktorý sa nazýva žaloba musí okrem všeobecných náležitostí (písomná forma, označenie účastníkov a pod.) obsahovať:
- označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa napadá.
- Vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá,
- Uvedenie dôvodov, v čom žalobca (občan) vidí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu,
- Konečný návrh rozhodnutia súdu.

Dôležitou podmienkou je povinné zastupovanie občana bez právnického vzdelania advokátom alebo komerčným právnikom. Táto podmienka neplatí na preskúmavanie rozhodnutí v priestupkovom konaní a vo veciach nemocenských poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia.

Prokurátor v občianskom súdnom konaní

Pri zabezpečovaní základných práv a slobôd tak fyzických ako aj právnických osôb, okrem orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej, dôležité miesto zohráva okrem ombudsmana aj prokurátor. Pri posudzovaní účasti prokurátora v občianskom súdnom konaní musíme vychádzať hlavane z čl. 149 Ústavy, v zmysle ktorého prokurátor chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Najdôležitejšou garanciou zabezpečenia ochrany základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb je súdna moc. Konanie pred súdom je tým garantom, ktorý v konečnom dôsledku zabezpečí potrebnú ochranu základných práv a slobôd zmysle ústavnosti a zákonnosti.

Prokurátor sa v zmysle Občianskeho súdneho poriadku môže zúčastniť Občianskeho súdneho konania v troch formách:



a) podaním návrhu na začatie občianskeho súdneho konania
b) vstupom do už začatého občianskeho súdneho konania
c) podaním sťažnosti pre porušenie zákona.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že účasť prokurátora v občianskom súdnom konaní v rámci jednotlivých foriem je zákonne obmedzená. Znamená to, že návrh na začatie občianskeho súdneho konania môže podať iba vo veciach, ktoré výslovne stanoví osobitný zákon alebo v rámci správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo jeho protestu, ak to vyžaduje verejný záujem. Vstúpiť do začatého občianskeho súdneho konania môže iba vo veciach.

a) spôsobilosti na právne úkony
b) vyhlásenie za mŕtveho
c) zápisu do obchodného registra
d) výchovy maloletých a opatrovníckych

Ombudsman

Na ochranu ľudských práv v právnych krajinách slúži úrad ombudsmana a prokuratúra. Úrad ombudsmana svojou pozitívnou úlohou zohráva hlavne pri zabezpečovaní ochrany základných ľudských práva a slobôd. Inštitút ombudsmana vznikol v roku 1809 vo Švédsku a postupne sa rozšíril do Európy, ale aj do Ameriky, Afriky, Ázie a Austrálie. Ombudsman v poslednom období začína nadobúdať aj charakter nadnárodný, ako to vyplýva z návrh štatútu Európskeho ombudsmana z dňa zo dňa 17. 12. 1992 v rámci Európskej únie. Všeobecne možno ombudsmana charakterizovať ako nezávislý parlamentný orgán, ktorého úlohou je pomáhať, tak fyzickým, ako aj právnickým osobám pri zabezpečovaní ochrany ich práv a oprávnených záujmov vo vzťahu k štátnej moci.
Znamená to že úrad ombudsmana je orgánom kontroly verejnej správy a preskúmania sťažností tak fyzických osôb, ako aj právnických osôb. V niektorých štátoch ombudsman môže vykonávať v rámci svojej činnosti aj kontrolu súdnictva (napr. vo Švédsku a Fínsku). Pre lepšie pochopenie charakteru tohto inštitútu je potrebné sa zastaviť pri funkciách, ktoré plní. Ombudsman plní tieto funkcie:
1. Kontrolnú funkciu
- Ombudsman pri výkone svojej činnosti plní funkciu vonkajšej kontroly orgánov verejnej správy, prípadne súdom. Predmetom tejto kontrolnej činnosti je činnosť správnych (súdnych) orgánov vo vzťahu k sťažnosti, ktorú ombudsman rieši. Samozrejme tu treba zdôrazniť, že táto kontrola je obmedzovaná zákonným spôsobom o určité odvetvia verejnej správy. Toto obmedzovanie kontroly ombudsmana je v rôznych štátoch a závisí od povahy inštitútu ombudsmana.
2. Zmierovaciu funkciu
- Podstatou zmierovacej funkcie ombudsmana je to, aby v rámci riešenia sťažností nabádal jednotlivých účastníkov k tomu, aby v rámci zákona svoj spor, podľa možností, vyriešili zmiernom a nie súdnou cestou, prípadne konaním pred iným orgánom štátnej moci. Podstatou tohoto zmieru má byť zachovanie ústavnosti, či zákonnosti v danom právnom vzťahu.
3.

Reformačnú funkciu
- Vychádzajúc z plnenia predchádzajúcich funkcií, ombudsman pri svojej činnosti zároveň spoznáva aj zastaranosť, či nepružnosť jednotlivých zákonov, ako aj to, kde je potrebné určitý druh spoločenských vzťahov právne upraviť. Preto má ombudsman, vychádzajúc z jeho činnosti, iniciatívnu právomoc voči parlamentu vo vzťahu k jeho celkovej legislatívnej sčítanosti. Znamená to, že ombudsman môže iniciovať zrušenie, či zmenu právnej normy, ktorá je zastaralá alebo už nevyhovujúca, alebo iniciovať prijatie zákona na spoločenské vzťahy, ktoré nie sú právne dostatočne upravené.
4. Demokraticko-politickú
- poslednou, ale veľmi dôležitou funkciou ombudsmana je dbať o to, aby si fyzické, či právnické osoby ctili zákon a zachovali autoritu orgánov štátnej moci. Narastajúca popularita ombudsmana, hlavne v európskych štátoch, je aj dôsledkom postupného úpadku demokratických inštitúcií v súčasnej postindustiálnej spoločnosti. Na druhej strane pôsobenie inštitútu ombudsmana je spojené aj s novými prvkami v demokratických právnych systémoch s tzv. „soft-law“. Znamená to, že ombudsman pri výkone svojej činnosti využíva spoločnosti pôsobiace mechanizmy, tak povahy právnej , ako aj mimoprávnej a morálnej. Vzťah fyzickej, či právnickej osoby, ktorej právo bolo ohrozené alebo porušené k ombudsmanovi môže byť - buď priamy alebo prostredníctvom parlamentu. Znamená to, že občan sa môže na ombudsmana obrátiť so svojou sťažnosťou buď priamo, alebo prostredníctvom poslanca, či senátora parlamentu. V tejto súvislosti treba ešte poznamenať, že ombudsman nemá rozhodovaciu právomoc. Môže sa teda s podanou sťažnosťou buď obrátiť na príslušný orgán štátnej moci alebo doporučiť sťažovateľovi, ako má v danej veci sám postupovať, prípadne vôbec nekonať. Z hľadiska vývoja, ako aj z hľadiska povahy jednotlivých právnych poriadkov.
Môžeme ombudsmana rozdeliť na jednotlivé typy:
a) typ nordického ombudsmana
b) typ kontinentálneho ombudsmana
c) typ anglo-amerického ombudsmana

Z uvedeného teda môžeme vyvodiť skutočnosť, že vzhľadom na doterajší stav právneho poriadku u nás, ako aj na preťaženosti súdnictva a určitú nedokonalosť právnych predpisov, je existencia inštitútu ombudsmana v našom právnom poriadku opodstatnená. Na vytvorenie tohto inštitútu, hlavne vzhľadom na zabezpečenie ochrany základných ľudských práv a slobôd v činnosti výkonnej moci. Pni formovaní toho inštitútu treba poznamenať, že ombudsman má fungovať ako inštitút nezávislý od akejkoľvek moci. Zároveň vo vzťahu k správnym súdom, či prokuratúre to má byť inštitút konkurenčný alternatívny.


Záver:
Zachovanie základných ľudských práv a slobôd je dôležitým atribútom právneho štátu.

Slovenská republika sa v medzinárodnom hodnotení považuje za právny štát. Najvyšším zákon je ústava. Bohužiaľ ešte z čias komunizmu ostali praktiky, ktoré nie sú celkom v súlade s ľudskými právami. Politikov veľmi netrápi porušovanie alebo aspoň drobné porušovanie ľudských práv. Často príjmu zákon, ktorý je v rozpore s ústavou, alebo s ľudskými právami. No v posledných rokoch sa to čím ďalej tým viac zlepšuje, pretože Slovensko s snaží dostať do medzinárodných štruktúr, akými sú napr.: Európska únia alebo NATO. Tým pádom sú Slovenky politici pod dohľadom medzinárodných právnych inštitúcií a kvôli zachovaniu ich ambícii sa snažia robiť čo najmenej chýb. Dokonca zvolili prvého ombudsmana na Slovensku. Za niekoľko rokov by sme mali dosiahnuť úroveň ostatných štátov EÚ. Dúfame a veríme. :-).